Paul Le Blanc
Nasledujúcu prezentáciu predniesol Paul Le Blanc 1. februára v rámci panelu na tému "Čo bol pre Lenina socializmus?", ktorý bol súčasťou prebiehajúceho cyklu prednášok "Leninské dni/Journadas Leninistas". Viac informácií o "Leninistické dni/Journadas Leninistas" nájdete na webovej stránke tu.
Pri úvahách o "Leninovom socializme" môže byť užitočné venovať pozornosť tomu, čo sa vlastne myslí pod slovom socializmus. V závere tohto príspevku na základe tu uvedených úvah ponúknem pomerne stručné zhrnutie jeho definície a významu.
Socializmus je slovo, ktoré - podobne ako demokraciu - politickí lídri a hnutia vo veľkej miere používajú spôsobom, ktorý je úplne, a niekedy až vražedne, nezlučiteľný. Ak na chvíľu zostaneme pri slove "demokracia", treba hneď na začiatku uviesť aspoň tri rozdiely:
1. existuje skutočná definícia (demokraciu možno doslova definovať ako "vládu ľudu");
2. je tu význam, ktorý má toto slovo pre samozvaného prívrženca (napríklad Abraham Lincoln ho vnímal ako "vládu ľudu, prostredníctvom ľudu a pre ľud" - mnohí by dodali niečo ako: bez ohľadu na rasu, vierovyznanie, farbu pleti alebo pohlavie);
3. je tu skutočnosť, že používanie tohto slova ako nálepky môže byť v rozpore so skutočnou definíciou, ako možno vidieť na troch z mnohých možných príkladov:
o príklad samozvanej "Demokratickej strany", ktorá je v skutočnosti - rovnako ako Republikánska strana - vnútorne riadená malými skupinami mocenských hráčov;
o príklad takzvanej "ľudovej demokracie", ktorú v skutočnosti ovláda represívna diktatúra jednej strany;
o napokon príklad samozvanej "demokratickej republiky", v ktorej skutočné rozhodnutia prijíma mocenská elita sústredená v hospodárskych, politických a vojenských inštitúciách spoločnosti nad väčšinou ľudí.
To isté platí aj o slove socializmus - ale ešte viac. Jednoducho pokiaľ ide o základné definície, nachádzame rôznorodosť a zmätok. Podľa Gallupovho prieskumu z roku 2018 "keď boli požiadaní, aby vysvetlili svoje chápanie pojmu 'socializmus', 17 % Američanov ho definuje ako štátne vlastníctvo výrobných prostriedkov". K tomuto chápaniu socializmu ako "vládneho vlastníctva ekonomiky" sa vrátime neskôr v týchto poznámkach. Pokračujúc v správe Gallupovho prieskumu verejnej mienky sa dozvedáme: "Američania dnes najčastejšie definujú socializmus ako pojem rovnosti pre všetkých, zatiaľ čo iní chápu tento pojem ako poskytovanie dávok a sociálnych služieb, ako modifikovanú formu komunizmu, alebo ako poňatie socializmu ako sociálneho správania ľudí, ktorí spolu vychádzajú. Približne štvrtina Američanov nevedela odpovedať" (Newport 2018). Na druhej strane "národnosocialistickú" (alebo nacistickú) ideológiu Adolfa Hitlera niektorí konzervatívci označili za skutočne socialistickú, zatiaľ čo Bernie Sanders definoval socializmus ako ekvivalent sociálnych programov New Deal Franklina D. Roosevelta (Eberling, 2020; Purdy 2016).
Témou dnešnej prezentácie je však Leninov socializmus, ktorý nám umožňuje dosiahnuť menej chaotické zameranie. Pritom však musíme uznať, že Lenin sám neprišiel len s vlastnou definíciou. Vedec Lars Lih výstižne poznamenal, že Lenin ako teoretik revolúcie bol "zamilovaný do Marxa a Engelsa", pričom jednému blízkemu priateľovi poznamenal, že "naozaj... sú praví a autentickí" (Lih 2011, s. 13). Aby sme teda pochopili Lenina, má zmysel v prvom rade zvážiť, čo hovoria Marx a Engels.
Mali by sme si ujasniť, že na opis predpokladanej alternatívy ku kapitalizmu často používali slovo "komunizmus" aj "socializmus" - niekedy uprednostňovali jedno alebo druhé slovo, ale vo všeobecnosti ich považovali za synonymá a svoj prístup označovali za reprezentujúci "vedecký socializmus". Masové robotnícke hnutie, ktoré vzniklo v celej Európe po Marxovej smrti, síce prijalo jeho myšlienky, ale svoj cieľ označovalo iným vtedajším synonymom - sociálnou demokraciou. Lenin sa väčšinu svojho politického života označoval za sociálneho demokrata, hoci v posledných siedmich rokoch svojho života prešiel k termínu komunista.
Teraz sa však zamyslime nad významom, ktorý Marx a Engels dali synonymu komunizmus alebo socializmus. V Komunistickom manifeste prvý krok prechodu k socializmu zahŕňa víťazstvo robotníckej väčšiny v "boji o demokraciu". Robotníci by sa potom stali vládnucou triedou. Využívajúc svoju kontrolu nad štátom na prevzatie kontroly nad ekonomickými výrobnými prostriedkami by zabezpečili hojnosť tým, že by "čo najrýchlejšie zvýšili celkový počet výrobných síl". Tým by sa otvorilo prechodné obdobie "despotických zásahov" do kapitalistických vlastníckych vzťahov a výrobných podmienok, ktoré by zahŕňalo sériu ekonomických a sociálnych reforiem ďalej zvyšujúcich moc a blahobyt robotníckej triedy a zároveň revolúciu celého ekonomického systému. Tento vývoj by viedol k odstráneniu tried a triednych antagonizmov, ktoré by nahradilo slobodné združenie výrobcov, "v ktorom je slobodný rozvoj každého z nich podmienkou slobodného rozvoja všetkých" (Marx a Engels 1848, s. 26, 27).
Toto chápanie socializmu alebo komunizmu vyjadrené v Komunistickom manifeste opakovali marxizmom ovplyvnení socialisti na celom svete, ktorých Lenin považoval za svojich súdruhov. Nemecká sociálnodemokratická strana, s ktorou sa Lenin stotožňoval až do augusta 1914, vo svojom Erfurtskom programe z roku 1891 požadovala "premenu kapitalistického súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov - pôdy a pôdy, jám a baní, surovín, nástrojov, strojov, dopravných prostriedkov - na spoločenské vlastníctvo a premenu výroby tovarov na socialistickú výrobu uskutočňovanú spoločnosťou a pre spoločnosť", ktorá by pre celé obyvateľstvo premenila hospodárstvo na "zdroj najväčšieho blahobytu a všeobecnej, harmonickej dokonalosti" (Erfurtský program 1891). V Spojených štátoch to v tom istom roku výstižne zhrnul socialistický vodca Eugene Victor Debs, ktorý si v roku 1918 vyslúžil Leninovo najvyššie uznanie: "[a] priemysel, základ nášho spoločenského života, namiesto toho, aby bol súkromným majetkom niekoľkých a bol prevádzkovaný na ich obohatenie, by mal byť spoločným majetkom všetkých a demokraticky spravovaný v záujme všetkých" (Debs 1918).
Práve tak to vnímala Rosa Luxemburgová, ktorá zdôrazňovala, že socializmus si vyžaduje "najdôležitejšie demokratické záruky zdravého verejného života a politickej aktivity pracujúcich más: slobodu tlače a právo združovania a zhromažďovania", pretože "bez slobodnej a neobmedzenej tlače, bez neobmedzeného práva združovania a zhromažďovania je vláda širokých ľudových más úplne nemysliteľná". Vysvetľujúc, že rast socialistickej spoločnosti predstavuje "novú skutočnosť", ktorá nevyhnutne vytvára "tisíc problémov", Luxemburgová poznamenala: "Iba skúsenosť je schopná korigovať a otvárať nové cesty. Iba nerušený, prekypujúci život sa mení na tisíce nových foriem a improvizácií, vynáša na svetlo tvorivú silu, sám koriguje všetky chybné pokusy" (Luxemburgová 2024, s. 239, 240, 241).
Ďalšie aspekty Marxovho pohľadu na socializmus - alebo komunizmus - sa objavili v bodoch, ktoré Marx a Engels predniesli v 70. rokoch 19. storočia a ovplyvnili aj Lenina. V Kritike gothajského programu Marx letmo poznamenal, že "medzi kapitalistickou a komunistickou spoločnosťou leží obdobie revolučnej premeny jednej spoločnosti na druhú. Tomu zodpovedá aj politické prechodné obdobie, v ktorom štát nemôže byť ničím iným ako revolučnou diktatúrou proletariátu", čím myslel nekompromisnú politickú nadvládu robotníckej väčšiny. Po tomto prechodnom období Marx ďalej identifikoval dve fázy, ktorými budúca spoločnosť pravdepodobne prejde. Prvú fázu by tvorila "komunistická spoločnosť, nie taká, aká sa vyvinula na vlastných základoch, ale naopak, taká, aká vznikla z kapitalistickej spoločnosti; ktorá je teda v každom ohľade, ekonomicky, morálne a intelektuálne, stále poznačená materskými znamienkami starej spoločnosti, z ktorej lona vznikla". Navrhoval, že časom (v súlade s tým, čo sme videli u Luxemburgovej) kritické a tvorivé úsilie pracujúcich spoločnosti vygeneruje vývoj k "vyššej fáze komunistickej spoločnosti", ktorá sa bude vyznačovať nielen väčšou hojnosťou, ale aj menším počtom pozostatkov kapitalistickej dynamiky a väčšími možnosťami a slobodou kooperatívneho ľudského rozvoja, transformáciou ľudského vedomia (Marx, 1875a. 1875b.).
Treba poznamenať, že Lenin vo svojom klasickom diele Štát a revolúcia venoval tomuto náčrtu osobitnú pozornosť, ale prvú fázu označil ako socializmus a slovo komunizmus si vyhradil až pre vyššiu fázu. V tejto prezentácii ho v tom nebudeme nasledovať a namiesto toho budeme naďalej považovať socializmus a komunizmus za synonymá.
Dôležitý aspekt tejto vyššej fázy komunizmu zdôraznil Engels v Anti-Dühringovi. Tri Marxom naznačené fázy porevolučnej spoločnosti nájdete tu: 1) prechodnú fázu, v ktorej sa robotnícka trieda chopí štátnej moci a začne socialistickú prestavbu hospodárstva, 2) prvú fázu socializmu, v ktorej sa prekonajú posledné pozostatky kapitalizmu, a 3) konečnú vyššiu fázu, v ktorej triedy a triedny konflikt ustúpia spoločnosti rovných, založenej na ekonomickej hojnosti a harmonickom fungovaní prospešnom pre všetkých. Následne zaniká potreba udržiavať poriadok prostredníctvom policajných a represívnych opatrení a zaniká aj štátny aparát, ktorý na tento účel existuje (Engels 1878a).
Zaujímavé je Leninovo rozlišovanie demokracie ako praxe v kontraste s demokraciou ako štátnou inštitúciou. V komunizme si predstavuje "úplnú demokraciu", ktorá je taká dôkladná, že sa "stáva zvykom" a pravdepodobne pretrvá aj po tom, ako sa demokratický štát vyparí (Lenin 1972, s. 30).
Ako revoluční internacionalisti chápali Marx a Engels vytvorenie socializmu ako nevyhnutne globálny fenomén - niečo, čo nemôže vzniknúť len v jednej krajine. Preto venovali takú pozornosť budovaniu medzinárodných organizácií s výzvou: Robotníci všetkých krajín spojte sa! Už v roku 1847 Engels zdôraznil, že len z ekonomických dôvodov nebude možné vytvoriť socialistickú oázu vo svetovej kapitalistickej ekonomike. "Vytvorením svetového trhu už veľký priemysel priviedol všetky národy Zeme... do takého úzkeho vzájomného vzťahu, že žiadny z nich nie je nezávislý od toho, čo sa deje s ostatnými," vysvetľoval (Engels 1847). O štvrťstoročie neskôr, pri hodnotení porážky povstania robotníckej triedy v Parížskej komúne v roku 1871, Marx zdôraznil ústredný význam medzinárodnej solidarity robotníckej triedy, "základného princípu" prvej robotníckej internacionály, ktorú pomáhal vytvoriť a viesť. "Až keď tento životodarný princíp upevníme na pevnom základe medzi početnými robotníkmi všetkých krajín," zdôraznil Marx, "dosiahneme veľký konečný cieľ, ktorý sme si stanovili." Dospel k záveru, že Parížska komúna bola porazená, pretože v iných kapitalistických krajinách sa "nerozvinulo veľké revolučné hnutie porovnateľné s mohutným povstaním parížskeho proletariátu" (Marx 1872).
V mojom hlavnom prejave minulú sobotu sme videli, že táto koncepcia socializmu, ktorú načrtli Marx a Engels, bola v podstate Leninova vlastná - odrážala rovnaký revolučný internacionalizmus, rovnaký radikalizmus robotníckej triedy, rovnaký humanistický a transformačný étos, rovnakú revolučnú demokraciu (Le Blanc 2024). Videli sme, že ústredný význam skutočnej a dôkladnej demokracie pre socializmus mal pre Lenina osobitný význam v dvoch ohľadoch: po prvé, robotnícka trieda nemôže uskutočniť socialistickú revolúciu, ak na ňu nie je pripravená prostredníctvom vážneho boja za všetky demokratické požiadavky; a po druhé, "socializmus nemôže udržať svoje víťazstvo a priviesť ľudstvo k obdobiu, keď štát zanikne, ak sa nedosiahne úplná demokracia" (Krupská 1970, s. 328). Najmä k tomuto druhému bodu by sa Rosa Luxemburgová vyjadrila s dojatím: "Nikto to nevie lepšie, nepopisuje to prenikavejšie; neopakuje to tvrdohlavejšie ako Lenin" (Luxemburgová 2024, s. 242).
Boli sme však nútení všimnúť si aj niečo iné, čo súviselo so základným prvkom revolučného internacionalizmu. Ako vysvetlil Lenin vo svojom "Liste americkým robotníkom" z roku 1918: "Spoliehame sa na nevyhnutnosť svetovej revolúcie," dodal: "Teraz sme akoby v obkľúčenej pevnosti a čakáme, kým nám prídu na pomoc ostatné oddiely svetovej socialistickej revolúcie" (Lenin 1918). Ostatné revolúcie však neuspeli ani sa nezrealizovali. Namiesto toho museli Lenin a jeho súdruhovia sami čeliť neuveriteľnému násiliu nesmierne mocných globálnych síl, ktoré boli pripravené zničiť revolúciu prostredníctvom ekonomického škrtenia (s následnými vlnami hladu a chorôb), vojenskej invázie a štedrého financovania kontrarevolučných síl v brutálnej občianskej vojne.
Tvárou v tvár takejto hroznej skutočnosti sa Lenin a boľševici uchýlili k extrémnym autoritárskym opatreniam: červenému teroru a diktatúre nie robotníkov a roľníkov, ale oklieštenej a čoraz diktátorskejšej ruskej komunistickej strany. Niektorí preto začali Lenina nesprávne chápať ako propagátora nového politického modelu, ktorého cieľom bolo dosiahnuť socializmus prostredníctvom rozsiahleho a násilného autoritárstva. Som presvedčený, že seriózne štúdium toho, čo Lenin a jeho súdruhovia napísali, povedali a urobili, naznačuje, že neboli ani tak vedení k vytvoreniu novej cesty k socializmu, ako skôr k jednoduchej a zúfalej snahe prežiť strašnú realitu, ktorej čelili. Prostredníctvom takýchto zúfalých opatrení dúfali, že sa udržia dovtedy, kým sa socialistické revolúcie nerozšíria do viacerých krajín, ktoré by sa pripojili k sovietskemu Rusku a vybudovali lepší svet.
Faktom zostáva, že hrozná situácia a niektoré politiky a spôsoby fungovania, ktoré ruská komunistická strana uplatňovala v tomto období rokov 1918 až 1922, mali na mnohých súdruhov brutálny a korumpujúci vplyv. Dvaja očití svedkovia - účastníci (Viktor Serge a Natália Sedová) neskôr spomínali: "Leninove prejavy a spisy z rokov 1921 - 22 ... neskrývali jeho znepokojenie a občasnú zatrpknutosť. Spomienky jeho súčasníkov ukazujú, že Vladimír Iľjič bol ... veľmi kritický k názorom a správaniu tých straníckych vodcov, ktorí uprednostňovali byrokratickú diktatúru" (Serge a Sedova 2016, s. 103).
V roku 1922 Lenina postihla prvá zo štyroch mozgových príhod, ktoré mu o dva roky neskôr priniesli smrť. Po návrate z návštevy uňho sa významný súdruh Lev Kamenev venoval otázke "čo Lenin odsudzuje?". Odpoveď, ako poznamenal, znela: "Veľmi a predovšetkým, s osobitným dôrazom, náš byrokratický aparát" (Fischer 1964, s. 603). Vo svojej nedávnej knihe o Leninovi, kde som sa zameral na jeho posledné roky, sledujem niektoré z jeho pokusov zvrátiť situáciu - odvážne, úzkostlivo a zväčša neúspešne. Nie je tu čas rozvádzať, čo som zistil, ale malo to základ v jeho celoživotných revolučných záväzkoch a bolo to v súlade s tým, čo naznačil Tamás Krausz - úsilie posunúť vývoj smerom k "samosprávnemu socializmu, kultúre robotníckych rád, formám družstiev vedúcich k sebaobrane a sebaorganizácii pracujúceho ľudu" (Krausz 2022).
Lenin si bol veľmi dobre vedomý skutočnosti, že realita sovietskeho Ruska nebola v žiadnom prípade socialistická - určite nie na vyššom stupni, o ktorom hovoril Marx v Kritike gothajského programu, ale rovnako určite nie na nižšom stupni. Skôr sa nachádzalo v počiatočnom, prechodnom štádiu medzi kapitalizmom a socializmom.
Po Leninovej smrti sa byrokratická diktatúra, ktorej sa postavil na odpor, dokázala upevniť pod vedením jeho súdruha Josifa Stalina, ktorý vyjadril odhodlanie budovať socializmus v jednej krajine a v mene socializmu pracoval na modernizácii sovietskeho Ruska. Do roku 1930 jeho režim tvrdil, že socializmus bol už dosiahnutý. "Naša sovietska spoločnosť je socialistickou spoločnosťou, pretože súkromné vlastníctvo tovární, závodov, pôdy, bánk a dopravného systému bolo zrušené a na jeho miesto bolo dosadené verejné vlastníctvo," vysvetľoval Stalin americkému novinárovi Royovi Howardovi v roku 1936. "Základom tejto spoločnosti je verejné vlastníctvo: štátne, t. j. národné, a tiež družstevné... vlastníctvo." Hlavným cieľom takejto spoločnosti by bol rozvoj priemyslu a poľnohospodárstva s cieľom zvýšiť životnú úroveň a kultúrnu úroveň obyvateľstva a posilniť národ.
Stalin zároveň vysvetlil (napríklad vo svojej správe na zjazde strany v roku 1930), že pre takéto úsilie je nevyhnutné "správne vedenie strany": "Strana by mala ... deň čo deň riadiť uskutočňovanie tejto línie; ... strana by mala viesť rozhodný boj proti odchýlkam od všeobecnej línie a proti zmiereniu sa s takýmito odchýlkami; ... v boji proti odchýlkam by mala strana vynútiť jednotu svojich radov a železnú disciplínu". Vedec Erik van Ree naznačil, že tento prístup bol v súlade so Stalinovým názorom na demokraciu, ktorú nevnímal ako vládu ľudu, ale ako "politiku údajne v záujme ľudu" a ako "systém, ktorý umožňoval obyvateľstvu zúčastňovať sa aspoň na činnosti štátnych orgánov, aj keď bez toho, aby v nej malo rozhodujúce slovo" (Stalin, 1936; Stalin 1930; Van Ree 2002, s. 3-4).
Niektorí (na pravej aj ľavej strane politického spektra) trvali na označení "reálne existujúci socializmus", ale používali sa aj iné označenia vrátane: štátny socializmus, štátny kapitalizmus, byrokratický kolektivizmus, degenerovaný robotnícky štát a totalitná štátna ekonomika (Van der Linden 2009). Sám sa prikláňam k tomu, aby som ho vnímal ako variant prechodnej formácie medzi kapitalizmom a socializmom, ktorú teoretizovali Marx a Engels - v tomto prípade však nútený existovať na kapitalistickej planéte oveľa dlhšie, ako sa predpokladalo. V dôsledku toho sa byrokratizovala, stala autoritárskou a skorumpovala, ukázalo sa, že nie je schopná prejsť k socializmu a v konečnom dôsledku ani vydržať.
Zdá sa však jasné, že to, čím sa Sovietsky zväz stal, nebolo v súlade s Leninovou koncepciou socializmu. Jeho koncepcia - ktorú zdieľal s Marxom a Engelsom, s Eugenom V. Debsom a Rosou Luxemburgovou a s mnohými ďalšími - zostáva pre mnohých z nás možnou alternatívou ku kapitalizmu, o ktorej sa oplatí uvažovať a bojovať za ňu.
Myslím si, že z toho, čo tu bolo prezentované, vyplýva nasledujúci záver. Socializmus (alebo komunizmus) - v jeho marxistickom variante, ku ktorému sa hlásil Lenin - možno definovať ako spoločenské vlastníctvo a demokratickú kontrolu hospodárstva a jeho využívanie na uspokojovanie potrieb všetkých členov spoločnosti.
Význam takéhoto socializmu zahŕňa nasledujúce tri body:
(1) Predpokladá vytvorenie spoločnosti, v ktorej by sloboda a rovnosť boli podmienkou pre každého človeka, ktorý v nej žije.
(2) Vzhľadom na povahu globálnej ekonomiky musí mať medzinárodný charakter.
(3) Vzhľadom na zložitosť zmien, ktoré zahŕňa, by realizácia socializmu zahŕňala proces rôznych fáz. Tieto fázy boli chápané nasledovne:
o najprv prechodná fáza, v ktorej väčšina pracujúcej triedy dohliada na prechod od kapitalizmu k socializmu;
o druhá, počiatočná fáza vývoja, v ktorej sa formuje družstevná a beztriedna spoločnosť, ktorá je stále ovplyvnená predchádzajúcimi kapitalistickými postojmi a skúsenosťami;
o tretia, vyššia fáza naplnená novými zdrojmi, skúsenosťami a vedomím, ktoré vznikli počas dlhšieho obdobia socialistického vývoja - v ktorej sa potreba akejkoľvek formy štátnej represie vyparí, pretože slobodný rozvoj, tvorivá práca a skúsenosť skutočného spoločenstva medzi jednotlivcami spoločnosti sa stali všeobjímajúcou sociálnou realitou.
Zdroje
Debs, Eugene V. 1918, “Statement to the Court Upon Being Convicted of Violating the Sedition Act,” Marxist Internet Archive, https://www.marxists.org/archive/debs/works/1918/court.htm.
Eberling, Richard M. 2020, “Why Hayek Was Right About Nazis Being Socialists,” American Institute for Economic Research, December 8. https://www.aier.org/article/why-hayek-was-right-about-nazis-being-socialists/
Engels, Frederick 1878, Herr Eugen Dühring's Revolution in Science (Anti-Dühring), Marxist Internet Archive, https://www.marxists.org/archive/marx/works/1877/anti-duhring/.
a. https://www.marxists.org/archive/marx/works/1877/anti-duhring/ch24.htm
Engels, Frederick 1847, “The Principles of Communism,” Marxist Internet Archive, https://www.marxists.org/archive/marx/works/1847/11/prin-com.htm.
Erfurt Program 1891, Marxist Internet Archive, https://www.marxists.org/history/international/social-democracy/1891/erfurt-program.htm.
Fischer, Louis 1964, The Life of Lenin, New York: Harper and Row.
Krausz, Tamás 2022, “Lenin’s Socialism – From the Perspective of the Future,” The Bullet, January 20, https://socialistproject.ca/2022/01/lenins-socialism-from-the-perspective-of-the-future/.
Krupskaya, N. K. 1970, Reminiscences of Lenin, New York: International Publishers.
Le Blanc, Paul 2023, Lenin: Responding to Catastrophe, Forging Revolution, London: Pluto Press.
Le Blanc, Paul 2024, “Socialism and Revolutionary Democracy: Lenin’s Legacy for Our Time of Catastrophe” (inaugural keynote for “Leninist Days,” January 27), https://links.org.au/socialism-and-revolutionary-democracy-lenins-legacy-our-time-catastrophe
Lenin, Vladimir Ilyich, 1960-70, Collected Works, 45 volumes, Moscow: Progress Publishers; Marxist Internet Archive: https://www.marxists.org/archive/lenin/works/cw/index.htm.
1918 Letter to American Workers https://www.marxists.org/archive/lenin/works/1918/aug/20.htm
Lenin, Vladimir Ilyich 1972, Marxism on the State, Moscow: Progress Publishers.
Lenin, Vladimir Ilyich 2008, Revolution, Democracy, Socialism, Selected Writings, ed. by Paul Le Blanc, London: Pluto Press.
Lih, Lars 2011, Lenin, London: Reaktion Books.
Luxemburg, Rosa 2024, The Complete Works of Rosa Luxemburg, Volume 5, ed. by Helen Scott and Paul Le Blanc, London: Verso.
Marx, Karl 1875, “Critique of the Gotha Program,” Marxist Internet Archive, https://www.marxists.org/archive/marx/works/1875/gotha/.
a. https://www.marxists.org/archive/marx/works/1875/gotha/ch01.htm
b. https://www.marxists.org/archive/marx/works/1875/gotha/ch04.htm
Marx, Karl 1872, “La Liberté Speech,” Marxist Internet Archive, https://www.marxists.org/archive/marx/works/1872/09/08.htm.
Marx, Karl and Frederick Engels 1848, “Manifesto of the Communist Party,” Marxist Internet Archive, https://www.marxists.org/archive/marx/works/download/pdf/Manifesto.pdf.
Newport, Frank 2018, “The Meaning of ‘Socialism’ to Americans Today,” Gallup News, October 4, https://news.gallup.com/opinion/polling-matters/243362/meaning-socialism-americans-today.aspx#:~:text=Americans%20today%20are%20most%20likely,getting%20along%20with%20one%20another.
Purdy, Jedediah 2015, “Bernie Sanders’s New Deal Socialism,” The New Yorker, November 20.
Serge, Victor and Natalia Sedova 2016, The Life and Death of Leon Trotsky, Chicago: Haymarket Books.
Stalin, Joseph 1930, Political Report to the 16th Congress of the C.P.S.U.(B), August 27, Marxist Internet Archive https://www.marxists. org/reference/archive/stalin/works/1930/aug/27.htm.
Stalin, Joseph 1936, “Interview Between J.V. Stalin and Roy Howard,” March 1, Marxist Internet Archive https://www.marxists.org/reference/ archive/stalin/works/1936/03/01.htm.
Van der Linden, Marcel 2009, Western Marxism and the Soviet Union, A Survey of Critical Theories and Debates since 1917, Chicago: Haymarket Books.
Van Ree, Erik 2002, The Political Thought of Joseph Stalin, A Study in Twentieth Century Revolutionary Patriotism, London/New York: Routledge Curzon.
https://links.org.au/lenins-socialism-labels-and-realities