Ilya Budraitskis
Invázia na Ukrajinu konfrontovala ruskú spoločnosť s dôsledkami desaťročia trvajúcej transformácie, ktorá sa okrem iného začala zavedením nového Zákonníka práce Vladimírom Putinom. Nová pracovná legislatíva, prijatá v decembri 2001, obmedzila práva odborových zväzov, čím prispela k atomizácii spoločnosti a k rozpadu solidárnej politiky. Historik a politický komentátor Iľja Budraitskis je súčasťou ruskej ľavicovej politickej scény od 90. rokov 20. storočia, angažuje sa v odborovej činnosti a ďalších občianskych iniciatívach.
Má KSRF [Komunistická strana Ruskej federácie] skutočnú politickú moc? Aj keď opustila základné myšlienky ľavicovej politiky, má táto strana reálny vplyv na reformy v krajine?
…Miesto KSRF v systéme ruskej politiky je výsledkom jej funkcie, ktorou je absorbovať protestne naladených disidentských voličov počas volieb. Ľudia, ktorí volia KSRF, to nerobia preto, že by chceli, aby Zjuganovov vnuk urobil kariéru, alebo preto, že by chceli, aby ich strana podporovala každý Putinov nový počin. Volia KSRF, pretože sú nespokojní so životom v Rusku v rôznych aspektoch, pričom sociálny aspekt je prvoradý. Sú nespokojní s nerovnosťou a chudobou.
Počas 30 rokov KSRF dôsledne zrádzala záujmy ľudí, ktorí ju volili. V každej etape novodobých politických dejín Ruska sme boli svedkami tejto priepasti medzi voličmi a tými, ktorí ich nakoniec zastupovali vo vláde. Vezmime si rok 2011, keď po voľbách do Štátnej dumy sfalšovaných v prospech Zjednoteného Ruska začalo hnutie Za spravodlivé voľby popri protestnom hnutí Bolotnaja. V týchto voľbách boli hlasy ukradnuté práve komunistom. Liberálna opozícia sa na týchto voľbách buď nezúčastnila, alebo boli jej výsledky oveľa skromnejšie ako výsledky komunistov. Protesty Za spravodlivé voľby boli do veľkej miery vyjadrením rozhorčenia tých, ktorí volili KSRF. Samotná strana sa však k protestom nepridala, namiesto toho sa zapojila do prenasledovania protestujúcich. …
…Ako ruská ľavica chápe dekolonizáciu a ako by mala vyzerať v Rusku?
… V prvom rade si uvedomujeme, že táto vojna je založená na historickom revizionizme a myšlienke, že pre Rusko nie je možná žiadna autentická existencia v jeho súčasných hraniciach. V ponímaní režimu treba hranice Ruska neustále posúvať dopredu, aby sa „obnovili" údajne „historicky ruské" krajiny. Žiaľ, tento myšlienkový smer sa spája s určitou tradíciou: nevymyslel ho Putin, ale je naopak podmienený celým predrevolučným imperiálnym dedičstvom Ruska, ako aj stalinskou a poststalinskou sovietskou skúsenosťou.
Táto tradícia sa už zakorenila vo vedomí veľkej časti obyvateľstva, a práve to robí propagandu takou účinnou. Aby postputinovské Rusko žilo v mieri so svojimi susedmi bez toho, aby ohrozovalo iné krajiny vrátane postsovietskych štátov a východnej Európy, vyžaduje si to kardinálnu zmenu imperiálneho myslenia. Musíme spracovať nielen našu súčasnosť, ale aj minulosť a to, ako naši ľudia vnímajú históriu Ruska a jeho vzťahy s okolitými krajinami. …
Ako môžeme zistiť, ktoré dlhodobé ciele by mali byť v ruskej ľavicovej politike prioritou? Na čo by mali politici klásť dôraz, ak chcú byť vypočutí?
Ľavičiari sa musia poučiť a vyvodiť závery z toho, čo sa stalo krajine. Musíme si jasne povedať, že tento režim nepodlieha vývoju. Nezmení sa sám od seba a je potrebná pomerne radikálna transformácia. K tejto transformácii dôjde, ak Rusko zažije krízu vládnutia súčasne s aktívnou vôľou po zmene zdola.
Preto sa ľavica musí zamyslieť nad tým, ako sa plánuje podieľať na tomto budúcom masovom hnutí. Súčasný režim znemožnil zmenu v existujúcom inštitucionálnom rámci. Krajina bude potrebovať novú ústavu, nové zákony, nové politické strany a KSRF [Komunistická strana Ruskej federácie] s najväčšou pravdepodobnosťou skončí na smetisku spolu so zvyškom súčasného politického systému. …
Okrem toho spoločnosť potrebuje nielen prerozdelenie zdrojov, ale aj revíziu celej filozofie, na ktorej je založená súčasná sociálna politika Ruska. Dnes sa riadi princípom efektívnosti: vysoké školy, nemocnice a múzeá sú subjekty voľného trhu, ktoré musia generovať príjmy a financovať sa. Neefektívne inštitúcie sa zatvárajú, čím sa zabezpečí, že štát nikdy nebude musieť znášať stratu. Tento predpoklad, že štát musí vždy dosahovať zisk, že by mal v prvom rade dostať viac, než koľko minie, musí byť porazený. Celá sociálna sféra musí byť určovaná potrebami spoločnosti, nie efektívnosťou trhu alebo ziskovosťou. …
https://meduza.io/en/feature/2023/04/18/this-regime-is-not-subject-to-evolution