Ilya Matvejev
Bol Alexej Navaľnyj hrdina alebo neoliberálny poskok Západu? Politický nekrológ od politológa a novinára Iľju Matvejeva.
Alexej Navaľnyj je mŕtvy. Zabili ho jeho nepriatelia: režim Vladimira Putina. A svet si teraz právom ctí jeho život a jeho boj. Okamžite sa však presadil aj protinázor, najmä na ľavici. V tomto naratíve je Navaľnyj odmietaný ako rasista, neoliberál, typický politik strednej triedy a poskok Západu (ak nie CIA).
Tento naratív vo mne vyvoláva mnohé - rovnako ako v iných predstaviteľoch ruskej opozície. Nechcem tu však vyjadrovať svoje sklamanie a hnev z toho. Skôr by som sa pokúsil sprostredkovať, kým bol Navaľnyj. A predovšetkým: kým nebol.
Na začiatku svojej politickej kariéry v deväťdesiatych rokoch bol Navaľnyj silne ovplyvnený nacionalizmom a xenofóbiou, ktoré prenikajú ruskou spoločnosťou. Tieto vplyvy však dokázal zanechať. Neskôr sa ospravedlnil za svoje predchádzajúce xenofóbne výroky; etnický nacionalizmus už dávno odmietal. Namiesto toho rozvinul vlastnú značku populizmu: vlastenectvo bez nenávisti. Len niekoľko mesiacov pred svojou smrťou podal z väzenia žalobu. Požadoval ukončenie porušovania práv moslimských väzňov. Až do samého konca sa zastával iných.
Navaľnyj nebol neoliberál. Boj proti korupcii (najsenzačnejšia časť jeho práce) sa stal základom pre kritiku ekonomickej nerovnosti v Rusku. Útočil na ekonomické aj politické elity, čím sa dostal do nemilosti skutočných ruských neoliberálov. Tí odmietajú akúkoľvek kritiku veľkého biznisu vrátane jeho najskorumpovanejších exponentov a najzarytejších zástancov klientelistickej politiky. Hoci Navaľnyj rozhodne nebol ľavicovým politikom, mal cit pre sociálne problémy svojej krajiny (na rozdiel od niektorých svojich poradcov).
Navaľnyj nerobil politiku len pre mestskú strednú triedu. Jeho príťažlivosť siaha ďaleko za jej hranice. Založil sieť, ktorá siahala do ruských vidieckych regiónov a zapájala široké vrstvy obyvateľstva vrátane nespokojných mladých ľudí. Dynamika tejto organizácie v kombinácii so sociálno-populistickou rétorikou Navaľného hlboko znepokojovala úrady. Rozbili jeho sieť s drsnosťou represívneho štátu. Orgány činné v trestnom konaní zaobchádzali s jeho stúpencami, ktorí sa zaviazali k nenásiliu, ako s násilnými extrémistami.
Navaľnyj nebol prisluhovačom Západu. Nikdy nerobil kompromisy, aby sa zapáčil západnému establišmentu. Ten sa k nemu správal skôr ambivalentne. Český prezident Petr Pavel napríklad v januári 2023 povedal. "Alexej Navaľnyj v skutočnosti nie je opozičný líder. Rozhodne to nie je liberálny demokrat, je to iný druh ruského nacionalistu". Paradoxne, ľavicoví kritici Navaľného našli spojenca v bývalom predsedovi Vojenského výboru NATO.
A teraz k tomu, kým Navaľnyj v skutočnosti bol namiesto všetkých týchto prívlastkov: jeho politický vzostup možno vysvetliť tým, že v sebe spájal vlastnosti, ktoré sú v tejto kombinácii medzi politikmi zriedkavé. Vďaka nim bol takým veľkým prínosom pre ruskú opozíciu a môžem len dúfať, že sa nájdu ďalší, ktorí budú môcť ísť v jeho stopách.
Navaľnyj bol stratég. Mocenskú politiku bral vážne a nikdy sa neuspokojil s morálnou opozíciou, ktorá sa nezaoberala stratégiou, organizáciou a zdrojmi. Takticky brilantne spôsobil Putinovmu režimu čo najväčšie škody; prácou s médiami, pouličnými protestmi a taktickým hlasovaním. Bol šikovný, využíval to, čo mal k dispozícii.
Navaľnyj bol charizmatický vodca. Jeho charizma sa neobmedzovala len na to, že vedel dobre rozprávať. Bol aj vynikajúcim autorom textov - presným, brutálnym a uštipačným voči svojim nepriateľom a srdečným a súcitným voči svojim priateľom. Keď zverejňoval výpovede z väzenia, ktoré predniesli jeho právnici, nikdy som nepochyboval o tom, že sú pravdivé. Spoznával som v nich jeho hlas. Jeho mimoriadnu charizmu bolo cítiť v každom médiu: vo verejných prejavoch, na videách a v textoch.
A napokon, Navaľnyj bol odvážny. Opakovane sa pozeral utrpeniu a smrti do očí a nikdy pred nimi neuhýbal. To, že bol taký odvážny, z neho urobilo silný symbol. Nikdy sme o ňom nemuseli pochybovať. Len o tom, či by sme my sami mohli byť takí odvážni ako on.
Nie vždy som súhlasil s tým, čo Navaľnyj hovoril. Niektoré jeho požiadavky, napríklad tie na zavedenie vízovej povinnosti pre migrantov zo Strednej Ázie, pre mňa hraničili s pravicovým populizmom. V jadre bol Navaľnyj liberálny politik. Ja nie som liberál. Vždy som bol za vznik nezávislého ľavicového pólu v ruskej opozícii. Myslel som si, že Navaľného stratégia dominancie v opozícii bola kontraproduktívna. A jeho organizácia bola zjavne príliš závislá od neho ako politického vodcu. Napriek tomu treba uznať, čím Navaľný bol: velikánom antiautoritárskej politiky a nenásilného odporu.
Od smrti Alexeja Navaľného sú mužíčkovia z Kremľa krutí ako nikdy predtým. Ich šaráda okolo Navaľného tela je odpudzujúca, ich odmietanie vydať ho rodine - nepochybne zo strachu, že sa odhalí príčina smrti. Približne 400 ľudí, ktorí Navaľnému vzdali poslednú úctu, už bolo zatknutých. Desiatky príslušníkov poriadkovej polície zaútočili na ľudí, ktorí niesli kvety a sviečky. V deň, keď Navaľný zomrel, sa veselý Vladimir Putin zabával na stretnutí so študentmi a priemyselnými robotníkmi v Čeľabinsku, meste na západnej Sibíri.
Mohol Navaľnyj dosiahnuť svoj cieľ zvrhnúť diktatúru a zaviesť demokraciu, keby použil inú stratégiu, taktiku alebo rétoriku, ako tvrdia niektorí kritici? Pochybujem o tom. Urobil to, čo mohol. A viac. Ale všetko ukazovalo proti nemu - proti nám všetkým. Znamená to, že Rusko zostane navždy neslobodné? Ani to si nemyslím. Po Navaľnom budú nasledovať ďalší. Budú sa od neho učiť, budú sa ním inšpirovať. Dokončia jeho dielo.
https://www.woz.ch/2408/alexei-nawalny/er-tat-was-er-konnte-und-mehr/!35YFEHWMM8Q8