Peter Takáč
Rusko môže fantazírovať o sprisahaní proti nemu, niet však dôvodu, prečo by sme mali brať tieto konšpirácie vážne.
Bolo príčinou začatia vojny na Ukrajine nezohľadnenie bezpečnostných obáv Ruska? Môže za Putinovu vojnu to, že Západ nebral do úvahy ruské záujmy? Historik Stephen Kotkin, autor monumentálnej série kníh o Josifovi Stalinovi, nedávno poukázal na to, ako boli západné štáty dlhodobo naklonené spolupráci s Ruskom.
Prezident George Bush starší sa snažil udržať Sovietsky zväz pokope, pretože sa bál chaosu a použitia jadrových zbraní, ku ktorým by mohol viesť jeho rozpad. Bushova, ale aj neskoršie Clintonove administratívy nalievali do Ruska značné zdroje na jeho stabilizáciu. Administratíva Busha mladšieho a Obamu sa usilovali o reštart vzájomných vzťahov a USA proti Rusku nijako nezasiahli v gruzínskej vojne. Prezident Trump dokonca vyhlásil, že verí Putinovi a ruským tajným službám, že sa nevmiešavali do domácej politiky a volieb USA.
Okrem toho Nemecko dobrovoľne zvyšovalo svoju závislosť od energií z Ruska. Navyše sa francúzski lídri chodili do Kremľa pýtať, aké sú jeho potreby a aké ústupky majú spraviť, aby sa cítil rešpektovaný. Briti poskytovali služby prania špinavých peňazí a zlepšovania reputácie celej ruskej elite, od oligarchov až po zastupiteľov štátu, ktorí štát okrádali a korisť si nechávali legalizovať v Londýne (ten si za to dokonca vyslúžil prezývku Londongrad).
Tajný plán, ako zničiť Rusko?
Napriek tomu všetkému sa niektorí domnievajú, že Západ má tajný plán Rusko zničiť. Jedným z udržiavateľov tejto myšlienky je Putinov bezpečnostný poradca Nikolaj Patrušev. Ako píše ďalší historik a odborník na Rusko Mark Galeotti, Patrušev podáva Putinovi politické dilemy a ponúka mu možnosti, ako na ne reagovať. Je presvedčený o anglosaskom sprisahaní, ktorého cieľom má byť zvrhnutie režimu a dokonca rozpad Ruskej federácie. V rozhovore pre denník Rossijskaja Gazeta tvrdí, že Ukrajina je „jedným veľkým vojenským táborom" Západu proti Rusku.
Dodávky zbraní a munície Ukrajine nie sú prezentované ako pomoc štátu napadnutému brutálnym susedom, ale ako prejav zlomyseľného charakteru Západu. Aby Rusko údajne zabránilo vojne, zaútočilo vopred. Patrušev sa okrem toho vyjadril, že „Rusko je trpezlivé a nebude nikoho zastrašovať svojou vojenskou prevahou“, čím zopakoval klasický postup Ruska robiť to isté, z čoho obviňuje ostatných. Ak Putin a jeho okolie tvrdia, že boli k útoku vyprovokovaní, správajú sa podobne ako násilník, ktorý tvrdí, že musel znásilniť obeť, pretože ho k tomu provokovalo jej oblečenie.
Západné demokracie verzus autokracia
Byť súčasťou Západu však nie je žiaden zločin. Štáty majú slobodnú vôľu zvoliť si svoju domácu i zahraničnú politiku. To však Rusko nerešpektuje, čo ukázala jeho nevrlá reakcia na rozhodnutie Ukrajiny zvoliť si namiesto Ruska spojenectvo s Európskou úniou. Čo vlastne znamená Západ? Západ nie je ani tak geografické ako hodnotové spoločenstvo vyznávajúce demokratickú vládu, rovnosť pred zákonom, občianske slobody. Jeho súčasť tvorí inštitucionálny aparát deľby moci, vďaka ktorej má byť vládna moc obmedzená, súdnictvo nestranné a štátna správa neskorumpovaná. Je prirodzené, že Ukrajinci, ktorých štátne aparáty toto dlhodobo nespĺňali, uprednostnili pred putinovskou autokraciou európsku demokraciu.
Západné demokracie za sebou majú koloniálnu minulosť a v súčasnosti trpia problémami, na ktoré môžeme poukazovať a riešiť ich. Autokracia však také problémy nemá, nepotrebuje sa s nimi vyrovnávať, stačí jej potlačiť kritiku a tých, ktorí na ne poukazujú. Putinovmu Rusku sa prepiekli vraždy novinárov a oponentov, zatváranie opozície, dokonca zabratie územia susedného štátu, zatiaľ čo rástla závislosť od jeho zdrojov, ako aj objem prepraných peňazí, o ktoré bol obratý ruský štát a občan. Tým šéf Kremľa nadobudol dojem, že si môže robiť, čo chce, pretože ho okrem slabých sankcií žiaden trest nečaká. Až Ukrajinci svojím hrdinským odporom stanovili hranicu jeho svojvôle.
Postkoloniálny historik C. L. R. James odsudzoval západný imperializmus, no uznával príspevok Západu k ľudskému pokroku prostredníctvom hodnôt demokracie, slobody, rovnosti a ľudských práv, ktoré nepovažoval len za západné, ale za všeobecne ľudské hodnoty. Bojovník za oslobodenie Vietnamu Ho Či Min bojoval proti západnému imperializmu, no vážil si Deklaráciu nezávislosti, ktorou USA vyhlásili nezávislosť od Británie. Zahodiť západné hodnoty, ktorých súčasťou boli a sú okrem demokracie aj emancipačné hnutia, by znamenalo vyliať z vaničky s vodou i dieťa.
Západ nemal a nemá záujem na zničení Ruska. Naopak, západné štáty s ním spolupracovali zo zištných aj z idealistických dôvodov, ktoré výstižne vyjadrovala Merkelovej politika „Wandel durch Handel“ (Premena prostredníctvom obchodu). Až obrana Ukrajincov proti plnohodnotnej vojne Ruska prerušila alibizmus Západu, ktorý sa podieľal na Putinovej diktatúre. Európu a ďalšie západné krajiny tak postavila pred otázku, akým smerom sa chcú uberať ďalej, či cestou autokracie, alebo cestou obrany a prehlbovania demokracie.
https://nazory.pravda.sk/analyzy-a-postrehy/clanok/664332-geopolitika-nove-opium-intelektualov/