Todd Gordon, Jeffery R Webber
… Imperialistické usporiadanie sveta je dynamické, je nestabilnou zmesou spolupráce a konkurencie, treníc a rozporov. Niektoré mocnosti sú na vzostupe, hrozí vznik nových a tie staršie čelia potenciálnemu úpadku. Určité historické momenty môžu tieto procesy urýchliť a prehĺbiť existujúce zlomové línie, čím sa otvárajú možnosti pre veľké transformácie.
Budúci študenti svetovej politiky budú pravdepodobne považovať globálnu kapitalistickú krízu z roku 2008 a z nej vyplývajúce dlhšie obdobie stagnácie za jeden z takýchto momentov. Všetky predchádzajúce obdobia hlbokej a dlhotrvajúcej kapitalistickej krízy transformovali geopolitický poriadok. Veľká hospodárska kríza v 70. až 90. rokoch 19. storočia zintenzívnila boj o koloniálne vlastníctvo a vyvrcholila prvou svetovou vojnou. Veľká hospodárska kríza v 30. rokoch 20. storočia nakoniec viedla - po porážke Nemecka v druhej svetovej vojne - k upevneniu americkej hegemónie v povojnovom období, vlne úspešných protikoloniálnych bojov a úpadku európskych mocností. Kríza 70. rokov 20. storočia pripravila pôdu pre neoliberálnu éru, ktorá okrem iného zahŕňala priemyselný vzostup Číny, rozpad Sovietskeho zväzu a ukončenie studenej vojny.
Tak ako veľmocenské súperenie predchádzalo prvej veľkej hospodárskej kríze a počiatky amerického vzostupu sa nachádzajú pred druhou svetovou vojnou, aj hlavné črty súčasnej imperiálnej konjunktúry - relatívny úpadok dominancie USA, nástup Číny ako regionálnej a potenciálnej globálnej mocnosti a rastúca asertivita Ruska v rámci jeho sféry vplyvu - sú javy, ktoré sa začali pred rokom 2008. Ale nestabilita, ktorú rozpútal rok 2008 - zničenie kapitálu v Spojených štátoch, Európe a Rusku, takmer kolaps bankových systémov, nesplatenie štátneho dlhu v Grécku a inde, desaťročie a pol anemických investícií a rastu a schopnosť Číny zmierniť niektoré z najhorších dôsledkov krízy a následnej stagnácie - nemohla nezmeniť globálnu krajinu.
Spojené štáty zostávajú dominantným svetovým imperialistickým štátom, ale globálny poriadok prechádza procesom rekonfigurácie. Medzinárodná konkurencieschopnosť amerického výrobného kapitálu klesá. Úloha dolára ako svetovej rezervnej meny je v počiatočnom štádiu úpadku. Moc USA nebola schopná integrovať Čínu do svetového systému striktne podľa svojich podmienok. V Iraku a Afganistane sa jasne ukázali limity vojnového ťaženia USA ako prostriedku vedenia. Čína využila tento moment na to, aby rozšírila svoj hospodársky, politický a vojenský vplyv v regióne i mimo neho. Vytvorila nadnárodné korporácie, ktoré sú schopné konkurovať svojim americkým a európskym partnerom. Zabezpečila si prístup k surovinám slabších krajín, aby mohla podporovať svoj priemyselný a technologicky vyspelý rast, a zároveň tieto krajiny uväznila do nových vzťahov zadlženosti. Udržiava si celosvetovú dominanciu v odvetví ťažby kritických nerastných surovín. Čínsky rozpočet na obranu rýchlo narástol a môže prekročiť štandardné americké odhady jeho výšky. V súčasnosti je schopná zabezpečiť vojenskú prevahu v Juhočínskom mori. Hoci Rusko okrem svojich jadrových kapacít nie je ani veľmocou, ani vznikajúcou mocnosťou, aj ono využilo príležitosť, ktorú mu poskytla nestabilita hegemónie USA a príjmy z vývozu, ktoré plynú zo závislosti Európskej únie od jej ropy a plynu, aby si znovu nárokovalo na sféru vplyvu, ktorá siaha až do predsovietskeho ruského impéria.
Ak chceme vôbec začať chápať súčasné premeny imperializmu, nemôžeme sa držať zaužívaných predstáv. Potrebujeme otvorený a dialektický teoretický rámec. Budeme musieť reagovať na nový vývoj naznačujúci multipolarizáciu. Zároveň by sme nemali predstierať, že vzostup jednej alebo viacerých mocností nevyhnutne znamená nekonečný úpadok inej mocnosti. Ak sa súčasná dynamická svetová situácia zúži do relatívne stabilného, prekonfigurovaného medzinárodného poriadku, je veľmi nepravdepodobné, že by išlo len o zopakovanie spornej hegemónie USA v období po druhej svetovej vojne alebo o epochu klasického medzištátneho súperenia zo začiatku dvadsiateho storočia. Ak dúfame, že sa nám podarí udržať si svoje postoje, mohli by sme sotva urobiť niečo horšie, ako nevenovať pozornosť neúnavnej expanzii kapitálu na svetovom trhu, trvalým schopnostiam formy národného štátu v celej jeho rozmanitosti, rozporom nerovnomernej akumulácie, posilňovaniu a oslabovaniu článkov imperialistickej reťaze a zúrivosti nacionalizmu a rasizmu, ktoré sú toho všetkého základom.
https://spectrejournal.com/prelude-to-a-new-imperial-order/