Stuart Anderson
Druhé výročie invázie Ruska na Ukrajinu a pokračujúce represie voči domácim kritikom signalizujú, že Vladimir Putin pravdepodobne nezmení svoj kurz. Aby som sa dozvedel viac o Rusku, budúcnosti vojny a Putinových plánoch, urobil som rozhovor s Brianom D. Taylorom, profesorom politológie na Syrakúzskej univerzite a autorom vysoko oceňovanej knihy Kód putinizmu.
Foto: SPUTNIK/AFP via Getty Images.
… Anderson: Aké boli najvýznamnejšie krátkodobé a dlhodobé ekonomické dopady vojny na Rusko a Rusov?
Taylor: … Dlhodobé hospodárske dôsledky vojny sú vážne a potenciálne závažné. Po prvé, Rusko stratilo svoj najdôležitejší vývozný trh za posledných 50 rokov pre svoj najdôležitejší vývoz - predaj ropy a plynu do Európy. Pravdepodobne ho už nikdy nezíska späť, najmä vzhľadom na prebiehajúcu ekologickú transformáciu v Európe. Ázijské krajiny nemôžu Rusku nahradiť tieto príjmy, najmä pokiaľ ide o plyn.
Po druhé, aj pred inváziou v roku 2022 ruská ekonomika stagnovala a veľmi potrebovala investície a zvýšenie produktivity. Štátne investície sa teraz uskutočňujú, ale v nesprávnom sektore (vojenskom) na dlhodobé zlepšenie ľudskej a fyzickej infraštruktúry. Súkromné a zahraničné investície klesli v dôsledku vojny a sankcií. Hoci to zatiaľ nie je také zjavné, sankcie časom oslabujú schopnosť ruskej ekonomiky modernizovať sa a rozvíjať a spôsobujú nedostatok súčiastok a strojov.
A napokon, dlhodobým perspektívam rozvoja škodí aj únik mladých, vysoko vzdelaných a kvalifikovaných pracovníkov. Ruský štát v istom zmysle okráda budúcnosť, aby mohol financovať túto chybnú vojnu.
Anderson: Rusko sa postavilo proti konfiškácii svojho majetku západnými krajinami. Ako postupovala ruská vláda voči západným spoločnostiam, ktoré investovali v Rusku a snažili sa z neho odísť?
Taylor: Jedným slovom, ako mafia. Doslova dávajú týmto západným spoločnostiam ponuky, ktoré nemôžu odmietnuť. Ruská vláda diktuje odchádzajúcim spoločnostiam predajné ceny, určuje im, komu musia predávať, zavádza nové sankčné dane a využíva razie orgánov činných v trestnom konaní, aby udržala spoločnosti na uzde. Niekedy sa do týchto rozhodnutí zapája priamo sám krstný otec (Putin). Ruský štát zarába na týchto vynútených transakciách a udržiava ruskú elitu v súlade tým, že prideľuje spoločnosti privilegovaným insiderom. V New York Times o tom vyšiel dobrý článok.
Treba však zdôrazniť, že tieto krátkodobé zisky sú spojené s dlhodobými nákladmi na povesť Ruska ako miesta na podnikanie. Budú chcieť tieto západné spoločnosti s najväčšími značkami na svete - McDonalds, Starbucks, Heineken atď. - opäť podnikať v Rusku? Zdá sa, že je to nepravdepodobné, kým je Putin pri moci. …
Anderson: Aké sú dlhodobé ciele Vladimíra Putina na Ukrajine?
Taylor: Čo si myslí Putin? Putin sa vyjadril veľmi jasne o svojich cieľoch - chce, aby Rusko malo politickú kontrolu nad Ukrajinou. Opakovane povedal, že ju považuje za umelý štát. Nevadilo mu, že tento štát má nominálnu nezávislosť, pokiaľ ju nebude uplatňovať a nepokúsi sa vymaniť z ruskej orbity a pripojiť sa politicky a ekonomicky k Európe. Keď Putin hovorí o "denacifikácii", má na mysli proruskú bábkovú vládu, a keď hovorí o "demilitarizácii", má na mysli ukrajinskú armádu, ktorá je príliš slabá na to, aby mohla Rusku vzdorovať.
Paradoxne, práve Putinova anexia Krymu a rozpútanie vojny v Donbase v roku 2014 upevnili európske smerovanie Ukrajiny. Až dovtedy Rusko vo všeobecnosti úspešne manipulovalo s ukrajinskými elitami, aby si tam udržalo ruský vplyv. Teraz vlastnými chybami - v roku 2014 a ešte viac v roku 2022 - stratilo takmer celé ukrajinské obyvateľstvo, ktorému kedysi úplne vyhovovali dobré vzťahy s Ruskom, ak by boli na rovnakej úrovni. …
19 február 2024
https://www.forbes.com/sites/stuartanderson/2024/02/19/putin-unlikely-to-stop-in-russia-and-ukraine/?sh=752db48622f0