Gilbert Achcar
To, že si Washington a Moskva vybrali Saudské kráľovstvo ako miesto stretnutia svojich delegácií, aby prediskutovali perspektívy vojny, ktorá prebieha na Ukrajine od vpádu ruských vojsk do tejto krajiny pred tromi rokmi, je dôkazom hlbokých zmien, ktoré sa pred našimi očami odohrávajú v medzinárodných záležitostiach.
Samotný spôsob stretnutia je úplne v súlade s miestom konania: Neofašistická administratíva Donalda Trumpa sa neusilovala o podporu mieru medzi bojujúcimi stranami v rámci medzinárodného práva a Organizácie Spojených národov, ako na to od začiatku konfliktu vyzýva Čína, ale snaží sa uzavrieť priamu dohodu s rovnako neofašistickým režimom Vladimira Putina na úkor ukrajinského ľudu. Je preto len prirodzené, že si tieto dve strany nevybrali neutrálnu arénu v súlade s medzinárodným právom, akou je OSN, ale arénu zodpovedajúcu ich povahe, aj keď jej despotický režim je tradičného typu.
Scénu robí ešte ohavnejšou skutočnosť, že Spojené štáty sú plnohodnotným partnerom v genocídnej vojne, ktorá sa vedie proti palestínskemu ľudu v Gaze a v súčasnosti sa jej časť presúva na Západný breh. Trumpova administratíva sa dokonca poponáhľala zrušiť obmedzené opatrenia, ktoré prijala predchádzajúca administratíva v snahe odvrátiť vinu, najmä zmrazenie vývozu jednotonových bômb, ktoré výrazne prispeli k zničeniu pásma Gazy a vyhladeniu jeho obyvateľov, ako aj k likvidačnej vojne, ktorú Izrael viedol proti Hizballáhu v Libanone. Podľa očakávania, s výnimkou tých, ktorí sa snažili uniknúť trpkej realite tým, že si do nej premietali svoje sny, nová administratíva skôr prekonala svoju predchodkyňu v sionistických ponukách Trumpovou výzvou na trvalé vysídlenie obyvateľov pásma, t. j. na realizáciu toho, čo medzinárodné právo nazýva „etnickou čistkou“ - zločinom proti ľudskosti.
Sionisticko-americká neofašistická os sa spája s Putinovým Ruskom v rasovej nenávisti voči utláčaným národom. Moskva sa v tejto oblasti vyznamenala nielen svojou koloniálnou agresiou voči Ukrajine, odmietajúc jej národnú suverenitu, ale aj v arabskom regióne, kde zohrala kľúčovú úlohu pri zničení Sýrie a vyhladení obrovského počtu jej obyvateľov, pričom sa otvorene spolupodieľala na sionistickom štáte, keď mu umožnila ľubovoľne bombardovať iránske objekty v Sýrii (v rámci súperenia ruského a iránskeho vplyvu v tejto krajine). Moskovský minister zahraničných vecí dokonca prirovnal ruskú vojnu na Ukrajine k izraelskej vojne v Gaze a prirovnal putinovský opis ukrajinských vládcov ako nacistov k sionistickému opisu Hamasu ako nacistov. Rovnako pozoruhodné bolo, že reakcia Moskvy na zločinecký projekt deportácií, ktorý vyslovil Trump, bola zdržanlivá, dokonca aj v porovnaní s jednoznačným odsúdením, ktoré vyslovili niektorí tradiční spojenci Washingtonu, napríklad Francúzsko.
Tu sa teraz stretávajú Američania, ktorí sa podieľali na zabíjaní státisícov obyvateľov Gazy, s Rusmi, ktorí sa podieľali na zabíjaní státisícov Sýrčanov, pričom tieto dve strany majú so sionistickým štátom spoločné pohŕdanie územnými právami národov. Stretávajú sa na území arabského štátu, ktorý, ak by mu skutočne záležalo na sýrskom a palestínskom národe, by mal byť voči týmto dvom stranám taký odmietavý, že by ho ani nenapadlo požiadať o usporiadanie ich stretnutia.
To, čoho sme v skutočnosti svedkami, nie je nič iné ako prekresľovanie politickej mapy sveta, ktoré sa posúva od konfrontácie studenej vojny medzi západným blokom, ktorý sa hlásil k hodnotám liberálnej demokracie (a dôsledne ich zrádzal), a východným blokom, v ktorom prevládali diktátorské režimy - od tejto konfrontácie k rozpadu západného systému po vzore východného systému v dôsledku smrteľnej krízy, ktorá zasiahla liberálnu demokraciu a globálneho vzostupu neofašizmu. Éra novej studenej vojny, ktorá nasledovala po rozpade Sovietskeho zväzu a rozpade jeho bloku, zabezpečila prechod spojením zákona džungle s bezuzdným neoliberalizmom. Washington zohral hlavnú úlohu v tom, že obidve črty získali prevahu nad medzinárodným právom a rozvojom založenom na blahobyte a ochrane životného prostredia.
V súčasnosti sme svedkami zbližovania neofašistov na úkor utláčaných národov, keďže nový fašizmus, rovnako ako ten starý, otvorene popiera právo národov na sebaurčenie. Zostávajúce liberálne vlády v Európe sú ohromené po tom, čo sa osem desaťročí spoliehali na ochranu západného systému zo strany USA bez toho, aby sa odvážili vytvoriť globálny pól nezávislý od Washingtonu - nielen vojensky, ale predovšetkým v oblasti zahraničnej politiky. Výsledkom je, že utláčané národy sveta už nemôžu ťažiť z rozkolu medzi veľmocami, ktorý existoval v minulosti, ale musia teraz viesť svoj odboj a oslobodzovací boj v ťažších podmienkach ako kedykoľvek predtým. Prípad Palestíny je toho najjasnejším dôkazom.
18 február 2025
https://gilbert-achcar.net/peace-between-neofascists