Peter Takáč
Druhé víťazstvo Donalda Trumpa už nemožno brať len ako omyl, odchýlku od normy či chybu v systéme. Ako píše Joseph Stiglitz, 40 rokov neoliberalizmu zanechalo v americkej spoločnosti hlbokú stopu nerovnosti, dlhodobého poklesu stredných príjmov (ešte horšieho pre tých pod nimi), ale i priemernej dĺžky života.
Táto stopa je taká hlboká, že Američania prestali veriť v étos amerického sna, ktorý ľuďom ponúkal predstavu vzostupu na sociálnom rebríčku, ak ostanú oddaní tvrdej práci.
Hoci ekonomika v porovnaní s krajinami G7 pod vedením Bidena zosilnela, bolo to málo na to, aby voliči zabudli na dôsledky politiky demokratov, ktorí ostali spájaní s voľnotrhovým klamstvom. Bol to Bill Clinton, kto dereguloval finančný sektor a kto veril, že bohatstvo stečie k chudobným, a Barack Obama, kto zachránil banky pred bankrotom, zatiaľ čo náklady niesli vlastníci domov a pracujúci, ktorí prišli o prácu. Voľbu Trumpa preto možno vnímať ako druh pomsty, ako svojskú obranu voči zlému zaobchádzaniu zo strany establišmentu.
Do úradu ho vyniesla absurdná predstava, že tí najbohatší budú nejakým spôsobom zastávať záujmy tých najchudobnejších. Trump pritom uprednostňuje daňové úľavy pre miliardárov a korporácie, ukončenie dostupného zdravotného poistenia („Obamacare“) a zavádzanie ciel, ktoré budú ďalšou daňou pre spotrebiteľov a podniky. Vytváranie rozpočtových deficitov povedie k vyšším úrokovým sadzbám a nižším investíciám do budúcnosti. Takáto ekonomika prinesie systém horší ako neoliberalizmus, kde hodnotu nebudú vyvárať ľudia, iba peniaze. Teda kapitalizmus od bohatých pre bohatých, bez zbytočných komplikácií.
Občania, ktorí stratili dôveru v inštitúcie, tento stav po rokoch nezáujmu z ich strany ani nemusia vnímať ako problém. Vystačia si s predstavou, že populisti typu Trumpa zvrátia alebo spomalia kultúrne zmeny, spochybňujúce dlhodobo udržiavané sociálne hierarchie a roly, o ktorých sa domnievajú, že im poskytujú určitú výhodu. Pritom nižšie mzdy či horšie pracovné podmienky žien či migrantov rozbíjajú kolektívnu vyjednávaciu schopnosť pracujúcich a vytvárajú falošný dojem, že ich mzda je lepšia.
Trump, podobne ako iní nacionalisti, zvaľuje problémy krajiny na vonkajšie sily, od prisťahovalcov po neférové podmienky obchodu. V prvom volebnom období sa spolu so spriaznenými podnikateľmi sťažoval, že USA zadarmo vytvorili a udržiavali systém svetového obchodu, vrátane zaistenia bezpečnosti. Nedávno vyjadril záujem o získanie kontroly nad Panamou, Grónskom a Kanadou, údajne z dôvodu ekonomickej bezpečnosti krajiny. Ako bývalý obchodník s nehnuteľnosťami sa takto snaží zjednať lepšie ponuky pre svoje ciele, ktorými môže byť ich odradenie od spolupráce s Čínou.
Na druhej strane to znamená, že sa vracia koloniálne uvažovanie. Podobným spôsobom totiž ruský prezident Vladimir Putin vníma Ukrajinu a čínsky prezident Si Ťin-pching Taiwan, ktoré chcú dostať pod svoju kontrolu. Rusko tvrdí, že Ukrajina je nelegitímny, umelo vytvorený štát, Čína zas, že Taiwan nie je krajina, ale od nepamäti neoddeliteľná súčasť čínskeho štátu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov Trumpovi poradil, aby zohľadnil názor obyvateľov Grónska, podobne ako to spravilo Rusko v zmanipulovaných referendách „nových oblastí ruskej federácie“ ukoristených Ukrajine. Takýto krok by však narušil nedotknuteľný postoj Západu k štátnej suverenite a územnej celistvosti.
V časoch rastúceho mocenského napätia je Grónsko lákavou oblasťou ako z hľadiska strategickej dôležitosti, tak pre potenciálne zásoby nerastných surovín. Ide o značné rezervy kovov potrebných na výrobu batérií a vzácnych minerálov nevyhnutných pre prechod na zelenú energiu, nad ktorými má dnes takmer monopol Čína. Grónsko by mohlo začať tieto zdroje predávať a zabezpečiť si tak nezávislosť od Dánska, čo by dokázali využiť Spojené štáty. Šlo by teda opäť iba o obchod. Ako napokon napísal Branko Milanović, Trump sa správa ako merkantilista, takže výhodné obchodné podmienky by mohli upokojiť jeho nutkanie siahať po zbrani.
V poslednom čase však vidíme, že ani čoraz viac prepojené svetové hospodárstvo nedokázalo zabrániť návratu vojny do Európy či zmeniť autoritársky režim v Číne. Napriek predpovediam neoliberálnych ekonómov a geopolitických realistov neboli otázky imperialistickej agresie a kolonializmu po skončení studenej vojny ani zďaleka vyriešené. Široká mobilizácia občianskej spoločnosti a angažovanosť ukrajinskej vlády nám však ukázali, že medzinárodná solidarita môže fungovať ako odstrašujúca stratégia. Silná cezhraničná solidarita môže v situácii, keď hrozí prerastenie vojny do regiónu alebo ďalších vojen, hrať veľmi dôležitú rolu.
21 január 2025
https://nazory.pravda.sk/dnes-pise/clanok/737994-trump-ako-logicky-dosledok-uleteneho-neoliberalneho-dobrodruzstva/