Peter Takáč
Pomoc USA napadnutej Ukrajine zďaleka nie je taká veľká, ako sa zdá alebo hovorí. Samozrejme nominálne v poskytovaných vojenských výdavkoch Spojené štáty vedú, no v pomere k HDP zaostávajú aj za malými štátmi, ako je Bulharsko, Česko či Slovensko. A ani zďaleka sa nepribližujú krajinám ako Estónsko, Dánsko, Poľsko, Lotyšsko, Litva a Fínsko.
Doterajšia pomoc bola opatrná, váhavá a až doposiaľ neistá, čo agresora len posmelilo v jeho plánoch pokračovať vo výbojoch a na Západe rozšírilo porazeneckú náladu. Podľa historika Timothyho Snydera je to veľká irónia, pretože je pochopiteľné, že ak nezvýšime pomoc, Ukrajina naozaj nebude schopná ubrániť sa. Nejde však o osud alebo niečo dané.
A čím dlhšie naše uvažovanie, rozhodovanie sa a diskutovanie trvá, tým viac ľudských životov to stojí, ako nedávno priblížil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj: „Náš postoj k času je úplne odlišný, pretože cena, ktorú za to platíme, je omnoho bolestivejšia ako v partnerských krajinách, kde v ich rodinách (v dôsledku vojenských útokov) nikto nezomrel.“
Vyhliadky na zrýchlenú pomoc Európskej únie nevyzerajú optimisticky. Maďarsko až doposiaľ bránilo vyplateniu prostriedkov mimorozpočtového Európskeho mierového fondu a nového Fondu pre pomoc Ukrajine. Chýbajúcu jednotu členských krajín sa preto snažila čiastočne suplovať iniciatíva Nemcov zabezpečujúca vzdušnú obranu, Čechov na nákup munície (ku ktorej sa pridali aj Slováci) a Lotyšskom vedená koalícia na nákup dronov.
Podľa Snydera si pritom málokto uvedomuje, že Ukrajinci nebránia iba seba a svoje územie. Len vďaka ich odvážnej obrane zatiaľ nedošlo k obrovskej genocíde a zabránilo sa všeobecnému zničeniu ukrajinskej spoločnosti. Ukrajinci však podržali aj pravidlá medzinárodného práva, podľa ktorého jeden štát nemôže bezdôvodne zaútočiť na iný a vziať si jeho územie. Ak by sa Ukrajinci prestali brániť, stav tohto princípu by bol, rovnako ako svet, v ktorom žijeme, úplne iný.
Ukrajinci, popri našej nevedomosti, chránia aj model Európskej únie, postavený na princípe koexistencie postimperiálnych mocností bez vojny. Ak by svoj boj vzdali, tento model by prestal platiť a mohol by byť jej členom byť akurát na smiech. Ukrajina však supluje aj rolu NATO. Ak je zmyslom obrannej aliancie pohlcovať a odrážať ruské ozbrojené sily, tak práve to dnes robí krajina, ktorá ani nie je jej členom.
Bránenie svojej územnej celistvosti nášho východného suseda súčasne bráni vojenskému konfliktu USA s Čínou. Súčasný ukrajinský odpor totiž ukazuje Číne, že podvratné operácie iných štátov sa môžu končiť nepredvídateľne a ťažko. Tým odstrašujú aj Čínu od podobných krokov (napríklad proti Taiwanu), a to spôsobom, akým to USA nedokážu, pretože by to z ich strany bolo považované za provokáciu. Snyder napokon dopĺňa, že vďaka Ukrajincom sme zatiaľ predišli aj jadrovej vojne. Dokazujú nám totiž, že aj štát bez jadrových zbraní sa dokáže brániť jadrovej veľmoci v konvenčnej vojne. To znamená, že štáty ich na svoju ochranu nepotrebujú. Ak sa však vzdajú alebo prehrajú s Ruskom, bude to argument pre Nemecko, aby si nukleárne zbrane radšej tiež zadovážilo.
Uplynulé dva roky nám Ukrajinci získavali čas. Medzinárodná bezpečnosť a právo stáli aj na ich odhodlaní a schopnosti brániť svoju krajinu proti väčšiemu a silnejšiemu agresorovi. Našou odplatou im za to často bola ignorancia, vyhýbanie sa a strach robiť politiku nad rámec toho, čo je nutné. Krajiny G7 by sa im mali odplatiť a podporiť ich v ich spravodlivom a opodstatnenom boji.
Okrem posilnenia vojenskej pomoci a rokovaní o podmienkach vstupu Ukrajiny do EÚ by sme mali podporiť aj odpustenie dlhov či dôstojné pracovné podmienky jej občanov. Najväčšiu ťarchu vojny totiž znášajú ukrajinskí pracujúci, zabezpečujúci logistiku ozbrojených síl a údržbu kritickej infraštruktúry. Vládne okresávanie sociálnych práv ich však demoralizuje a tým ohrozuje obranyschopnosť krajiny.
V týchto mesiacoch sa črtá vytvorenie mechanizmu, ktorý by zúročoval zmrazené aktíva Ruska. Okrem doterajšieho poskytovania pôžičiek by EÚ mala pomôcť aj dodatočným zdanením zbrojárskych, plynárenských a ropných firiem, ktorým vďaka ruskej invázii značne narástli zisky. Takto by sa zároveň obmedzila ich chuť tešiť sa z pokračovania vojny a prispievať k nej, pretože by z nej nemali priamy prospech.
V súčasnosti sme podľa Snydera v situácii podobnej roku 1938, teda tesne pred začatím druhej svetovej vojny. Západné mocnosti vtedy bez zástupcov Československa rozhodli o vydaní časti jeho územia Hitlerovi. Hoci šlo o nedokonalú a najvýchodnejšiu demokraciu v Európe, podobne ako Ukrajina bolo Československo pripravené bojovať a brániť sa. Keď o rok nato Nemecko napadlo Poľsko, bolo posilnené o český zbrojársky priemysel, vtedy najlepší na svete, a slovenských vojakov, ktorí sa stali jeho spojencami.
Ak bude Ukrajina odovzdaná do rúk Putina, Rusko bude posilnené o jej vojenskú techniku, skúsených vojakov a schopnosť viesť vojnu z lepšej geografickej polohy. Využijeme čas, ktorý nám Ukrajinci darovali, aby sa vojna nerozšírila?
https://nazory.pravda.sk/analyzy-a-postrehy/clanok/713929-ukrajincom-vdacime-za-dva-roky-je-nacase-odplatit-sa-im/