Marc Champion
Cena za nádej na najlepší možný záver by mohla byť pre Západ obrovská.
Vladimir Putin zosmiešňoval predstavu, že by mohol napadnúť Ukrajinu až do chvíle, keď nariadil, aby 200 000 vojakov prekročilo jej hranice. Foto: Sputnik / Pool / Via Reuters.
… Ak Putin skutočne vedie len obmedzenú obrannú vojnu, môžete ísť ďalej a opýtať sa, prečo je vôbec potrebná Severoatlantická aliancia a jej základná klauzula o kolektívnej obrane podľa článku V. To isté by platilo aj pre náhlu a nákladnú snahu o prezbrojenie v Európe.
Ak by sme sa však v tejto kalkulácii pomýlili, bolo by to katastrofálne a podľa Východoeurópanov, ktorí - na rozdiel od republikánov z amerického parlamentu - strávili stáročia životom a bojmi s Ruskom, je to zlé. Ak je Putinovým cieľom na Ukrajine skôr obnoviť vplyv, ktorý Moskva stratila rozpadom ZSSR v roku 1991, ktorý slávne označil za najväčšiu geopolitickú katastrofu 20. storočia, potom môže svoju inváziu prerušiť, aby sa preskupil, ale nezastaví sa, kým Kyjev nebude plne pod ruskou kontrolou.
To je budúcnosť, ktorá sa črtá, ak Putin nebude nútený vzdať sa svojich snov o vstupe do panteónu najväčších vodcov ruského impéria a znovuzískaní krajín, ktoré považuje za právoplatne ruské, po boku svojich idolov Petra Veľkého a Kataríny Veľkej.
Potom by bol dôvod očakávať, že triumfujúci a pomstychtivý Putin sa pokúsi získať späť viac kontroly, ktorú Rusko kedysi malo, od Balkánu po pobaltské štáty. To, o čo sa Putin usiluje, ako povedal počas svojho prejavu, nie je nič menej ako nová bezpečnostná architektúra a medzinárodný poriadok pre Euráziu.
Jeho popieranie agresívnych zámerov nám pri rozhodovaní o tom, kto má pravdu, veľmi nepomôže. Po prvé, Putin ako prezident opakovane preukázal zručnosti v dezinformáciách, ktoré sa naučil počas svojho pôsobenia v KGB. Aby som uviedol len jeden príklad, zosmiešňoval myšlienku, že by napadol Ukrajinu, až kým nenariadil, aby takmer 200 000 vojakov prekročilo jej hranice.
Ale to, že Putin je sériový klamár, ešte nedokazuje, že teraz klame. Neodhaľuje to ani to, prečo ruskí televízni propagandisti bežne hovoria o znovudobytí Poľska alebo o bombardovaní Londýna. Aké skutočné dôkazy o Putinových zámeroch teda máme?
Jeden vychádza z časti Putinovho prejavu, ktorý bol - podobne ako mnohé jeho prejavy - plný sľubov o ďalšom rozširovaní armády, ochrane ruských "krajanov", pokračovaní tzv. špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine, vytvorení nového bezpečnostného poriadku a zvýšení pôrodnosti na zvýšenie počtu obyvateľov. Dal jasne najavo, že je vo vojne so Západom, ktorý obvinil, že chce z Ruska urobiť "umierajúci priestor". Myslím si, že tomu úprimne verí.
Jeho výroky, rovnako ako samotná invázia na Ukrajinu, boli výzvou na vzostup Ruska ako veľmoci, stáročia trvajúceho projektu, ktorý mal vždy rozširujúce sa geografické hranice. Čím ďalej sa kontrola Moskvy rozširovala, tým väčšie bolo Rusko a tým väčšiu nárazníkovú zónu potrebovalo, aby sa cítilo bezpečne.
Druhým dôkazom je pokračujúce úsilie Kremľa o destabilizáciu Moldavska, bývalej sovietskej republiky, v ktorej sa hovorí prevažne rumunsky a ktorá sa v súčasnosti uchádza o vstup do Európskej únie. V decembri, keď bude čeliť opätovným voľbám, sa naskytne príležitosť zosadiť prezidentku Maiu Sanduovú, bývalú ekonómku Svetovej banky.
Rusko na tom už dlho usilovne pracuje. Pokúšalo sa vypnúť dodávku tepla a energie do krajiny, kým Moldavsko neprešlo na nákup plynu a energie z Európy. Pokúsilo sa o povstanie, ktoré zorganizoval a financoval utekajúci oligarcha priateľský ku Kremľu. A podľa moldavskej vlády sa pokúsil o štátny prevrat. Všetky tieto snahy sa odohrali od začiatku vojny na Ukrajine a Moskva má stále karty, s ktorými môže hrať.
Patrí k nim aj separatistické moldavské územie Podnestersko, prevažne rusky hovoriaci región, kde prakticky všetci obyvatelia dostali ruské pasy. V stredu sa na mimoriadnom zasadnutí zákonodarného zboru tejto samozvanej republiky objavila výzva, aby Moskva "zaviedla opatrenia na obranu Podnesterska" a jeho 220 000 ruských občanov.
Ozveny separatistických výziev na ruskú intervenciu na Ukrajine boli rovnako jednoznačné ako predvídateľná reakcia Moskvy: Bola to vina NATO. Aliancia "sa doslova snaží sformovať republiku na druhú Ukrajinu," povedala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová, čím podnietila najväčší strach bežných Moldavcov - že by mohli byť zatiahnutí do vojny vo vedľajšej krajine. Moldavsko sa dostáva k jadru Putinovej nejednoznačnosti v otázke, čo je Rusko a kde sa začína Európa.
Vo štvrtok svoju inváziu na Ukrajinu označil za obranu vlasti a svojich "krajanov" v regióne Donbasu, ako aj v Novorosii, oblasti, ktorú definoval ako rozprestierajúcu sa od Charkova na severe Ukrajiny po Odesu na juhu. Odesa, "ruské mesto", čo Putin zopakoval ešte v decembri, je vzdialená len 40 míľ od Podnesterska.
"Celé pobrežie Čierneho mora pripadlo Rusku v dôsledku rusko-tureckých vojen," povedal počas svojej koncoročnej tlačovej konferencie a rétoricky dodal: "Čo s tým má spoločné Ukrajina?" Ak nie Odesa, potom by ste si mohli myslieť, že aspoň Moldavsko, rumunsky hovoriaca krajina, v ktorej má približne polovica obyvateľstva pasy EÚ, by sa pre Putina kvalifikovala ako Európa, a preto by bola mimo jeho zoznamu útokov. Ale nie. Bývalé ruské impérium vydobylo Moldavsko v roku 1812 od chradnúcej Osmanskej ríše.
Ak sa NATO v Moldavsku angažuje, bude to podobne ako v prípade Ukrajiny preto, že naň zaútočí Rusko. To môže zatiaľ urobiť len zo vzduchu, pokiaľ Putin nedosiahne svoje ciele v Novorosii (Novom Rusku) a jeho armáda nedorazí do Odesy. V tej chvíli by sa otvorili nové možnosti - ovládnuť Čierne more a projektovať moc a vplyv smerom k Rumunsku a Balkánu.
"Putin sa usiluje dosiahnuť víťazstvo na Ukrajine, aby demonštroval geopolitickú prevahu nad Západom a pretvoril európske bezpečnostné prostredie," vrátane ústupu NATO na jeho veľkosť v 90. rokoch pred jeho rozšírením na východ, uviedli estónske spravodajské služby vo svojej výročnej správe za rok 2024. Bez NATO, ktoré by stálo v ceste, by Moskva mohla slobodne obnoviť svoju sféru vplyvu vo východnej Európe, a to celým radom ekonomických, kybernetických a v krajnom prípade aj vojenských prostriedkov, ktoré už použila.
Estónci sa možno mýlia, ale pochybujem o tom. Práve to Putin písomne požadoval pred napadnutím Ukrajiny pred dvoma rokmi. Je to aj to, čo robili alebo sa snažili robiť sovietski vodcovia a ruskí cári po stáročia. Najlepší čas a miesto na prelomenie tohto vzorca - umožniť Rusku prispôsobiť sa novému statusu normálneho, aj keď rozsiahleho a mocného národného štátu v medzinárodne uznaných hraniciach - je teraz a na Ukrajine.
1 marec 2024
https://www.bloomberg.com/opinion/articles/2024-03-01/would-putin-stop-if-he-wins-in-ukraine-let-s-not-find-out