Foto: Shutterstock.
Hoci sa to mnohým ťažko priznáva, svet sa za poslednú dobu zásadne zmenil. Pred šestnástimi rokmi globálnou ekonomikou otriasla finančná kríza, pred desiatimi rokmi Rusko zabralo územie susednej Ukrajiny a pred dvoma rokmi na ňu podniklo plný vojenský útok. Putin využil krízami zmietaný Západ, aby sa pokúsil zrevidovať doterajšie svetové usporiadanie.
Kým na začiatku vojny využil vyčerpanosť sveta pandémiou, tohto roku mu prišla vhod vojna Izraela s Hamasom. Ako sa vyjadril popredný moderátor ruskej štátnej TV, „v snahe uhasiť večný oheň na Strednom východe globalisti odvrátia pozornosť od Ukrajiny“. Pošramotenú povesť Spojených štátov v regióne (ktorú ešte zhoršila bezohľadnosť voči palestínskym civilistom zabíjaným v Gaze) využíva Rusko spolu s Čínou na pritiahnutie krajín globálneho Juhu na svoju obežnú dráhu.
Západ zápasí s vlastnými problémami a je rozdelený v tom, ako reagovať. Postoje Nemecka a a Francúzska kRusku sú odlišné, pričom kancelárovi Scholzovi, ako aj prezidentovi Macronovi klesá popularita a na krk im dýcha krajná pravica. V Spojených štátoch navyše hrozí znovuzvolenie Trumpa, ktorý osočuje NATO a dokonca vyhlásil, že vyzve Putina, aby napadol štáty, ktoré doň dostatočne neprispievali.
Medzi Putinom a Trumpom sa tak Európa ocitá v pasci. Európska únia totiž začína doplácať na štrukturálnu nerovnosť medzi ňou a Severoatlantickou alianciou riadenou Spojenými štátmi. Tie hrajú v rámci NATO koordinačnú úlohu, takže v prípade ich odchodu alebo ústupu do úzadia by nemal kto rozhodovať o spoločných krokoch obrany.
Európskym štátom chýba štandardizované prezbrojovanie, schopnosť nahrádzať stratené vozidlá a lietadlá v boji, má neisté dodávateľské reťazce a súperenie výrobcov. Trumpovo druhé prezidentské obdobie by mohlo podnietiť Putina využiť tieto slabiny a s pomocou rýchleho prezbrojenia zo strany Číny rozšíriť útok na ďalšie európske krajiny. Rusko už prešlo na vojnovú ekonomiku, spoločnosť je indoktrinovaná vystupňovaným nacionalizmom a militarizmom.
Doposiaľ prevládajúca vízia mierového spolužitia, demokracie a ľudských práv stála na dominantnom postavení Spojených štátov vo svetovej politike. Po opakovanom pošliapavaní týchto hodnôt v snahe zaistiť si permanentnú nadvládu sa USA ukázali ako pokrytecký a nedôveryhodný líder. No vyzývatelia tohto svetového poriadku ako Čína a Rusko sa necítia viazaní liberálno-demokratickými princípmi a považujú ich za prekážku vládnutia doma a konkurencieschopnosti v zahraničí.
Politika exprezidenta USA Donalda Trumpa zapadá do ich neliberálneho vnímania sveta, v ktorom idú politické práva bokom. Hodnoty ľudských práv, ekologickej udržateľnosti, mierového spolužitia a sekularizmu sa v ňom berú ako nevýhoda či ohrozenie ich socioekonomického rozvoja. No svet, kde by mali väčšie slovo nedemokratické a autoritárske mocnosti, by nebol pokrokovejším ani spravodlivejším.
Preto ostáva otázka, ako zaistiť stabilitu medzinárodných vzťahov a mierové spolunažívanie štátov. To, aby si štáty nepresadzovali svoje záujmy silou – buď jej hrozením, alebo používaním – si vyžaduje ekonomickú a vojenskú moc štátov, ktoré spoločné hodnoty presadzujú. Žiada si stabilizovanie rešpektu tých, ktorí môžu zabezpečiť ideály mieru a spravodlivosti.
Európska únia sa v bezpečnostnej oblasti doposiaľ spoliehala na silu a ochranu Spojených štátov. V meniacej sa medzinárodnej situácii však bude musieť kompenzovať svoje slabiny a znovunadobudnúť stratený rešpekt. Bude musieť prehodnotiť svoje doterajšie postoje a dobudovať vlastné ozbrojené sily. Ak totiž agresivita Ruska nenarazí na dostatočnú odstrašujúcu reakciu, bude stupňovať svoje nároky a bude stále ťažšie ho zastaviť.
Slovensko pri tejto iniciatíve nemôže stáť bokom alebo sa tváriť, že sa ho netýka. Ocitáme sa na spojnici medzi Východom a Západom, takže prípadnej konfrontácii s Ruskom by sme sa na rozdiel od štátov ako Rakúsko nedokázali vyhnúť. Preto Poľsko masívne zbrojí a aj dlhodobo neutrálne štáty Fínsko a Švédsko sa stali členmi NATO. Bez neho by si agresor územie Slovenska mohol navzdory našim dobrým úmyslom hravo pripojiť. Samostatná obrana by nás pritom vyšla oveľa drahšie. Za to všetko poďakujme Putinovmu Rusku.
https://nazory.pravda.sk/analyzy-a-postrehy/clanok/705150-ak-ukrajina-prehra-s-ruskom-na-rade-je-europska-unia/