Halyna Ostapovets
Štyridsaťšesťročná americká transrodová novinárka Sarah Ashton-Cirillo prišla na Ukrajinu na začiatku ruskej invázie v marci 2022. Tam sa začal jej príbeh, boja o seba a o Ukrajinu. So Sarah Ashton-Cirillo sme sa rozprávali o jej emocionálnom stave vo vojnových podmienkach, o tom, ako si zachovať identitu v mediálnej vojne, a o nových výzvach, cieľoch a zmenách, pred ktorými stojí ukrajinská spoločnosť.
Stojí za to pripomenúť, že Sarah na začiatku vojny písala reportáže z frontu a
podľa USA Today, sa stala prvou otvorene transrodovou vojnovou korešpondentkou na svete
.
Po siedmich mesiacoch pobytu na Ukrajine, najmä v Charkovskej oblasti, Sarah podpísala trojročný kontrakt s Ozbrojenými silami Ukrajiny. Kariéru v armáde začala ako bojová záchranárka v prápore Nomana Čelebidžichana v hodnosti desiatničky. Vo februári 2023 utrpela v Luhanskej oblasti zranenie ruky. V auguste 2023 bola Sarah vymenovaná za oficiálnu hovorkyňu Síl územnej obrany Ukrajiny. Táto skutočnosť vyvolala sériu útokov ruských propagandistov namierených na jej transrodovosť.
„Je mi jedno, čo si myslí Rusko, a je mi jedno, čo si myslí Vladimir Putin. Rovnako je mi jedno, čo si myslí každý, kto podporuje Ruskú federáciu. Rusko je zločinecká skupina, je to teroristická krajina. Kým rusi neodídu z Ukrajiny, či už vďaka nášmu vojenskému víťazstvu alebo diplomatickému úsiliu, všetko, čo Rusko povie, sú nezmysly,“ hovorí Sara o nenávistnej propagande Ruskej federácie, ktorej musela čeliť.
Ako sa vám darí udržiavať si dobrý emocionálny stav? Čo vám pomáha ostať v duševnej rovnováhe a pokračovať v efektívnej práci?
Ako hrdá desiatnička Ozbrojených síl Ukrajiny a hovorkyňa Síl územnej obrany Ukrajiny, verím, že kľúčová je emocionálna stabilita. Čiastočne to spočíva v tom, aby ma negatívne neovplyvnila ruská propaganda. Kremeľská propagandistická mašinéria zverejnila môj takzvaný rozhovor.
Nikomu som sa nevyhrážala, Rusi moje slová vytrhli z kontextu a zmanipulovali ich pre svoje účely. Namiesto toho, aby som sa trápila klamstvami, ktoré sa mi Moskva snažila pripísať, chápala som to ako určité vyznamenanie. Vynaložili veľa úsilia na neúspešný pokus o manipuláciu informácií z Ukrajiny. Moja zásada je prostá: prijať nenávisť. Čím viac ma moji ruskí kritici a ich spojenci nenávidia, tým väčší úspech máme v boji proti Putinovej propagandistickej mašinérii.
Ako teraz vnímate Ukrajinu? Cítite tu pocit slobody, rovnosti, akceptovania inakosti, toleranciu?
Sily územnej obrany nebojujú na Ukrajine za toleranciu alebo akceptovanie vybranej skupiny. Ak by sme to robili, zničili by nás pred osemnástimi mesiacmi. Na Ukrajine bojujeme za dva hlavné ciele: Slobodu a Oslobodenie. Pre všetkých ľudí, pre každú skupinu ľudí, aj pre našich spojencov v Európe. To je dôvod, prečo sme takí úspešní. Ukrajinci bojujú za slobodu v každom aspekte svojho života, vrátane práva na sebaurčenie. No Rusi sú pripravení zotročiť všetkých obyvateľov Ukrajiny, od Krymu po Kyjev, od Ľvova po Charkov.
Celá krajina chápe, že ak nedosiahneme úplné víťazstvo a nevrátime sa k hraniciam z roku 1991, genocída páchaná rukami Putinových vojnových zločincov bude pokračovať. Toto je, žiaľ, rovnosť, o ktorej tu hovoríme, hrozba genocídy pre každého Ukrajinca. Rusko sa nás snaží rozdeliť podľa jazyka, náboženstva, etnika, pohlavia atď. Keďže sa im to nepodarilo, zintenzívnili šírenie dezinformácií. Ruskí propagandisti nás však nemôžu rozdeliť. Nikdy nás nezlomia.
Ako ste vnímali Ukrajincov na začiatku vojny, keď ste prišli na Ukrajinu, a akí sú podľa vás teraz, po roku a pol života na Ukrajine?
Na jednej strane sa mi zdalo, že Ukrajina sú dva svety: farmári a vyspelí mestskí ľudia žijúci v svete high-tech. Rýchlo som si však uvedomila, že Ukrajina je krajina s veľmi dynamickou kultúrou, vzdelávacím systémom, silou a víziou sveta, ktorá chápe hodnoty a je silná aj po desaťročiach ruského ohrozenia a rokoch vojny. Keby som mala opísať Ukrajincov jedným slovom, bola by to odvaha. Nevedela som, akí sú Ukrajinci odvážni, kým som medzi nimi nezačala žiť.
Ak nedosiahneme úplné víťazstvo a nevrátime sa k hraniciam z roku 1991, genocída páchaná rukami Putinových vojnových zločincov bude pokračovať.“
Sú medzi vašimi kolegami aj ľudia z queer komunity?
Nespolupracujem s inými členmi komunity LGBTQ+, ale s mnohými z nich komunikujem online. Títo muži a ženy sú rovnakí bojovníci za oslobodenie Ukrajiny ako všetci ostatní a preto nás všetci prijímajú. Ukrajinci veria v slobodu a to sa týka každého, kto bojuje za oslobodenie a podporuje ukrajinskú vec.
Ako sa líšia Ukrajinci od Rusov? Pred vojnou v roku 2022 tento rozdiel v USA a EÚ málokto chápal.
Sú celkom iní. Ukrajinci sú Európania s globálnou perspektívou, sú hladní po vedomostiach. Rusko hraničí s Európou, ale Rusi nie sú Európania. Sú to ľudia, ktorí sa pozerajú do seba, majú koloniálne myslenie, imperialistické sny a dlhú historickú skúsenosť s vládou tyranov.
Čo vás motivovalo prísť v marci 2022 na Ukrajinu? Aká je tá motivácia dnes?
Po tom, čo som sedem mesiacov žila v Charkove a každý deň pozorovala ruský terorizmus a genocídu ukrajinského národa, cítila som potrebu urobiť viac, než len o tom rozprávať. Vstúpila som do Ozbrojených síl Ukrajiny a podpísala zmluvu na tri roky. Moja súčasná motivácia je jednoduchá: slúžiť ľuďom na Ukrajine, slúžiť svojim druhom v ozbrojených silách a pomôcť vrátiť sa krajine k medzinárodne uznávaným hraniciam z roku 1991.
Čo bolo pre vás zlomovým bodom?
Poslednou kvapkou bola genocída Ukrajincov v Izjume. Tri dni som sledovala ako z masových hrobov vykopávali viac ako štyristo Ukrajincov, obetí ruských zločinov. Rusi ich počas okupácie pochovali v meste Izjum.
Keďže som stále prebývala v blízkosti príslušníkov ukrajinskej armády, pochopila som, že by som sa mala aktívnejšie podieľať na zastavení ruských vojnových zločincov. Mohla by som urobiť viac, a tak som po necelom mesiaci vstúpila do ukrajinskej armády.
Čo konkrétne v súčasnosti robíte v Ozbrojených silách? Sily územnej obrany prednedávnom informovali, že ste boli odvolaná z pozície hovorkyne v súvislosti s vašimi vyjadreniami o rusoch, ktoré „neboli odsúhlasené velením Síl územnej obrany ani velením Ozbrojených síl Ukrajiny.“ Ako sa veci majú?
V prvom rade som vycvičenou príslušníčkou pechoty, ktorá bojovala zblízka s Rusmi v Luhansku. Pracujem v divízii TDF Media, ako tlačová hovorkyňa pre zahraničie a moderátorka programu Rusko nenávidí pravdu (Russia Hates the Truth). Nezaoberám sa minulosťou, vyšetrovanie je ukončené, vraciam sa na pozíciu hovorkyne Síl územnej obrany pre zahraničie. Akékoľvek podozrenia už nie sú relevantné. Som späť v práci v plnej bojovej pripravenosti.