Michel Eltchaninoff
Odborník na Rusko Michel Eltchaninoff okrem svojej knihy aj v nasledujúcom článku z roku 2019 upozorňoval na to, že Vladimir Putin chce koncom svojej 20-ročnej vlády zanechať svetu odkaz novej, postdemokratickej paradigmy, odmietajúcej univerzalizmus. A že je pre tento cieľ ochotný opäť použiť aj násilie.
Vladimir Putin prišiel na zasadnutie G20 v japonskej Osake ako víťaz ideologickej svetovej vojny. Čiastočne k tomu prispel odstup ruského prezidenta od svojej vlasti: na niekoľko hodín sa dokázal oddeliť od sociálnych a hospodárskych problémov Ruska, ktoré sa mu nepodarilo úspešne vyriešiť, a zabudnúť na ľudí, ktorí k nemu stratili dôveru.
Putin využil svoju prítomnosť medzi svetovými lídrami na to, aby zaujal svoju obľúbenú úlohu: úlohu stratéga medzinárodných vzťahov, filozofa dejín. Je si totiž istý, že ideológia, ktorú roky rozvíjal, získava všade popularitu - a dokonca triumfuje: Čína, Turecko, India, Brazília, USA a Európa. „Putinizmus“ sa síce doma občanom odcudzuje, ale ukázalo sa, že je vynikajúcim vývozným artiklom.
Vladimir Putin v prvom rade ponúka brutálnu diagnózu sveta od skončenia studenej vojny: svet nadvlády Západu, ktorý považuje za pokrytecký a nespravodlivý. V rozhovore pre Financial Times ruský prezident označil túto ideologickú, politickú a hospodársku hegemóniu za „liberálnu ideu“ a vyhlásil, že sa stala „zastaranou“. Ako taký sa zameriava nielen na ekonomický liberalizmus - ideológiu, ktorú napokon sám v Rusku presadzuje -, ale aj na politický liberalizmus: systém založený na právach jednotlivcov a občianskej spoločnosti.
Aby sme pochopili, čo si Putin myslí a čo chce, je nevyhnutné pochopiť, čo si predstavuje pod pojmom „liberál“: to znamená jednotlivcov, ktorí boli „západne orientovaní“. Inými slovami, boli „zombifikovaní“ myšlienkou ľudských práv, otvorenosťou voči „iným“ a masovým konzumom; sú zredukovaní na bezvýznamné, zbabelé, sebecké bytosti, ktoré sa nedokážu obetovať pre svoju vlasť a ktoré zabudli na svoj pôvod. Putin neúprosne odsudzuje toto fantazmatické „liberálne“ bytie a antropologický, náboženský, sociálny a geopolitický rozmer liberalizmu.
Podľa Putina majú všetky súčasné problémy sveta pôvod v „liberálnej myšlienke“: úcta k sexuálnym menšinám a rodová teória; povyšovanie migrantov (ktorí podľa Putina „beztrestne zabíjajú, rabujú a znásilňujú“) nad skutočných občanov; zanedbávanie náboženstva, ktoré spôsobilo úpadok „tradičných hodnôt“; vzostup imperializmu maskovaného ako „humanitárny intervencionizmus“ v Iraku, Líbyi a Venezuele; a slepé schvaľovanie globalizovaného ekonomického liberalizmu Západom, systému, ktorý obohacuje len menšinu obyvateľstva.
Od polovice roku 2000 a ešte agresívnejšie od svojho konzervatívneho obratu v roku 2013 Putin presadzuje alternatívnu víziu, ktorá sa opiera o tri piliere: konzervativizmus založený na tradíciách, chválu „ruskej cesty“ a koncepciu „Eurázie“, ktorá považuje Rusko a jeho blízkych susedov - Ukrajinu, Gruzínsko, Bielorusko a ďalšie postsovietske štáty - za „kontinentálny celok“.
Rozhovor pre FT je príkladom Putinovej samozvanej role lídra opozície voči politickej korektnosti. Svojím konzervativizmom si uťahoval z „piatich alebo šiestich rodových rolí“, ktoré presadzujú liberáli, kritizoval „homosexuálnu kultúru“ (ako ju nazývajú v Rusku) a nadšene oslavoval európske korene v kresťanstve.
„Ruský spôsob“ rozvoja, druhý pilier Putinovej ideológie, má za cieľ zviesť tých, ktorí sa obávajú homogenizácie sveta a zániku národných kultúr. Putin často cituje protizápadných a protimoderných mysliteľov, napríklad Konstantina Leontieva z cárskych čias, ktorý naznačoval, že Západ nahradil svätcov volenými úradníkmi.
Odkazom na „eurázijský“ smer - intelektuálne hnutie založené na začiatku 20. storočia, ktoré zdôrazňuje civilizačnú blízkosť Ruska k Ázii a jeho oddelenosť od západnej Európy - Putin zdôvodňuje spojenectvo Ruska s Čínou. V rozhovore sa odvolával na filozofické rozdiely medzi Čínou a Západom a vyzdvihoval čínsku flexibilitu a trpezlivosť v medzinárodných vzťahoch v kontraste so západnou nervozitou a rigiditou.
Putin naznačuje, že ruská zahraničná politika odráža dlhodobú strategickú obratnosť Číny, pričom ignoruje brutalitu ruských vojenských intervencií v Čečensku, na Kryme, v Sýrii a inde. Obhajovaním vízie založenej na konzervativizme, nezápadnom modeli rozvoja a eurázijskom sne Putin apeluje na všetkých nespokojných ľudí na svete, aby sa za ním zjednotili.
Nástup Donalda Trumpa Putinovej vízii pomáha: politika amerického prezidenta znamená ústup - a možno aj zánik - „liberálnej myšlienky“. Táto idea podľa Putina prináša zisk len menšine a je v priamom rozpore so záujmami väčšiny obyvateľstva. Odsudzuje nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú za jej otvorenosť voči migrantom a dúfa v tvrdý brexit a zvolenie Marine Le Penovej za francúzsku prezidentku, ako aj v secesionistické hnutia a ľudové povstania v Európe a vo svete.
Pre Putina je vzostup populizmu dôkazom správnosti jeho globálnej analýzy: verí, že nacionalistické a autoritárske režimy založené na „tradícii“ nakoniec vytlačia demokracie založené na právach jednotlivca. Z tohto dôvodu podporuje všetky činy alebo slová, ktoré vnášajú rozvrat do liberálneho sveta.
Pred koncom svojej 20-ročnej vlády, o ktorej vie, že by mohla byť blízko, chce Putin darovať svetu veľkolepé dedičstvo: triumf novej, postdemokratickej paradigmy v opozícii voči univerzalizmu. Je jasné, že ruský prezident na dosiahnutie tohto cieľa využije všetky sily, ktoré má k dispozícii, vrátane „falošných správ“ a informačnej vojny, kybernetických útokov, podvratnej činnosti a dokonca aj otvoreného násilia.
Putin si je vedomý rastúcej antipatie ruského ľudu voči jeho vízii. Jedinou cestou vpred pre neho je pokračovať bez kompromisov v mocenskom boji s „liberálnou ideou“.
Michel Eltchaninoff je autorom knihy „Inside the Mind of Vladimir Putin“.
3 júl 2019
https://www.newstatesman.com/politics/2019/07/vladimir-putins-quest-to-build-an-anti-liberal-empire-2