Hanna Perekhoda
Rekonštrukcia Ukrajiny sa nemôže využívať na ospravedlnenie transformácie hospodárstva v prospech oligarchov a korporácií
Už takmer 15 mesiacov žijú milióny Ukrajincov pod hrozbou rakiet, ktoré môžu kedykoľvek zasiahnuť ktorúkoľvek časť krajiny.
Rusko sa zapojilo do zámernej a systematickej stratégie teroru voči civilistom. Tí, ktorí sa ocitli pod ruskou okupáciou, sú obeťami násilného vysídľovania, vraždenia, znásilňovania a mučenia. Predpokladá sa, že desaťtisíce detí boli deportované z okupovaných území do Ruska, kde bola násilne vymazaná ich národná identita. S každým oslobodením ukrajinskej dediny alebo mesta vychádzajú na povrch nové zločiny, ktoré celému svetu ukazujú, čo čaká každé územie obsadené Ruskom.
Preto je celá ukrajinská spoločnosť bez ohľadu na politické nezhody jednotná v názore, že Ukrajina môže prežiť len vtedy, ak sa jej podarí vyhnať ruskú armádu z celého svojho územia. Tvárou v tvár jasnému genocídnemu zámeru ruskej invázie sú občianske a politické sily Ukrajiny neochvejné vo svojom odpore.
Vojna uvrhla ukrajinské hospodárstvo do hlbokej recesie. Za jediný rok vojny sa HDP krajiny znížil približne o 30 %. Vysoká inflácia znamenala pokles reálnych príjmov. Len 60 % Ukrajincov si dokázalo udržať prácu, z toho len 35 % na plný úväzok. Mnohí ľudia prišli nielen o prácu - stratili aj domovy a príbuzných. Došlo k desaťtisícom civilných obetí a vojenské obete ich musia určite prevyšovať.
Napriek týmto ťažkým podmienkam ukrajinský ľud odmieta byť pasívnou obeťou. Schopnosť sebaorganizácie obyčajných Ukrajincov bola a zostáva jedným z kľúčov k odporu krajiny voči ruskej imperialistickej agresii.
Ukrajinské orgány však namiesto toho, aby sa zamerali na prispôsobenie hospodárstva potrebám vojny, spustili rozsiahly privatizačný program. Využívajúc vojnový stav a obmedzenia demonštrácií, vláda tiež zrušila pracovnú legislatívu a presadila rad ďalších nepopulárnych opatrení.
To podkopáva sociálnu súdržnosť v čase, keď ju Ukrajina najviac potrebuje. Žiaľ, ukrajinskí pracujúci čelia útokom vlastnej vlády aj v čase, keď bránia krajinu pred vonkajším nepriateľom. Štát medzitým nedokáže uspokojiť bezpečnostné aj spotrebné potreby obyvateľstva.
Po vojne bude Ukrajina čeliť kolosálnej úlohe. Bude sa musieť vysporiadať s masívnym zničením infraštruktúry, obnoviť priemysel a vyrovnať sa s veľkou demografickou krízou: krajinu opustilo osem miliónov ľudí, väčšinou žien. Značný počet utečencov sa nemusí vrátiť zo zahraničia; niektorí z nich kvôli zhoršeniu sociálnych práv a pracovných podmienok.
Namiesto prijatia opatrení, ktoré by povzbudili Ukrajincov, aby sa po vojne vrátili domov, však úrady vyzývajú na komercializáciu zdravotníctva, úplnú privatizáciu štátneho majetku a obmedzenie verejných služieb s cieľom prilákať zahraničné investície. V mene neoliberálnej dogmy vláda podkopáva hospodársku a politickú suverenitu, za ktorú obyčajní Ukrajinci položili svoje životy.
Aj v týchto ťažkých podmienkach sa ukrajinskí pracujúci mobilizujú proti politike, ktorá útočí na ich sociálne práva, a zatiaľ čo ľavicoví a odboroví aktivisti podporujú ich snahy organizovať sa. Títo ľudia, ktorí hrdinsky bojujú za svoju suverenitu na všetkých frontoch, však potrebujú spojencov. Medzinárodná ľavica a odborové hnutie môžu pomôcť Ukrajincom získať späť svoju nezávislosť od ruského agresora, ako aj brániť sa proti neoliberálnej závislosti.
Vojenská, finančná a diplomatická podpora Ukrajiny je nevyhnutná, aby dosiahla nielen prímerie a mier, ktorý netrvá dlho, ale aj okamžité stiahnutie ruských okupačných vojsk zo všetkých území.
Zároveň však musíme zabezpečiť, aby sa povojnová obnova nevyužívala na ospravedlnenie radikálnej transformácie ukrajinského hospodárstva v prospech oligarchov a korporácií, a nie v prospech ľudí. Jediným spôsobom, ako zaručiť národnú bezpečnosť v čase vojny aj po nej, je zaviesť dôstojné pracovné podmienky v súlade s európskymi a medzinárodnými normami. Ukrajina musí tiež vypracovať účinnú politiku ochrany práv pracovníkov.
Tri iniciatívy robia veľa pre to, aby sa hlasy ukrajinských progresívnych organizácií dostali do širšieho sveta. Európska sieť solidarity s Ukrajinou, Americká sieť solidarity a Volená ľavica pre Ukrajinu boli založené s cieľom poskytnúť konkrétnu podporu ukrajinskému ľudovému odporu. Využívajúc svoje väzby na občianske organizácie, odbory a feministky na Ukrajine, ako aj bieloruské a ruské protivojnové organizácie, tieto dve iniciatívy podporujú ukrajinský odpor prostredníctvom medzinárodnej solidarity, finančných prostriedkov a konvojov pomoci.
Práve zamestnanci udržiavajú ukrajinské továrne, nemocnice, školy, vlaky a úrady v chode, často s ohrozením vlastného života. A sú to práve robotníci, ktorí bojujú v prvej línii a zabezpečujú prežitie štátu. Preto len ukrajinskí pracujúci môžu rozhodnúť o budúcnosti svojej krajiny. Musíme zabezpečiť, aby bol ich hlas vypočutý.
https://www.opendemocracy.net/en/odr/ukraine-workers-fight-anti-labour-policies-russia/