Boris Kagarlitskij
Prosba mojim západným pokrokovým priateľom
Ruský vojak, ktorý je už dávno vo výslužbe, telefonoval o aktuálnych udalostiach s bývalým kolegom žijúcim na Ukrajine. Obaja s nevôľou sledovali vojnu medzi dvoma donedávna bratskými krajinami a vyjadrili nádej, že toto šialenstvo sa čoskoro skončí. O niekoľko dní neskôr vtrhli do domu tohto Rusa zástupcovia špeciálnych služieb. Nevyzradil žiadne vojenské tajomstvá a nikto ho z toho neobvinil. Obvinili ho však z verejnej diskreditácie ozbrojených síl Ruskej federácie. Bývalý dôstojník, ktorý poznal zákony, zasa namietal, že rozhovor bol súkromný. A takéto obvinenie sa malo vzťahovať len na verejné vyhlásenia. "Ale veď to bolo verejné," namietali spravodajskí dôstojníci. "Veď sme to počuli!"
Toto nie je úryvok z poviedky, ktorú napísal moderný epigón Franza Kafku alebo Georgea Orwella, ale správa, o ktorej sa teraz diskutuje na ruských sociálnych sieťach. Nájdete tam aj množstvo správ o pokutách uložených ľuďom, ktorí si pred mnohými rokmi nechtiac natreli svoj plot na žlto-modro a teraz riskujú neželané asociácie s ukrajinskou vlajkou, alebo ktorí bez rozmyslu vyšli na ulicu v modrých džínsoch a žltej bunde. Došlo to až tak ďaleko, že polícia zvažovala napísať udanie na škatuľu jabĺk. Ovocie sa previnilo tým, že sa v balení nachádzali rovnaké "nepriateľské farby".
Možno sa západným čitateľom budú zdať všetky tieto epizódy smiešne. Skúste si však predstaviť, aké to je žiť v štáte, kde vás môžu zadržať a stíhať za to, že máte na sebe nesprávne oblečenie, že sa vám páči "poburujúci" príspevok na sociálnych sieťach alebo jednoducho preto, že sa nastupujúcemu policajnému šéfovi nepáči váš vzhľad. Ruské súdy zásadne nevydávajú oslobodzujúce rozsudky (v tomto smere je situácia oveľa horšia ako za Stalina), takže akékoľvek obvinenie, aj to najabsurdnejšie, sa považuje za preukázané hneď po vznesení. A to sa netýka len politických záležitostí, čo by bolo vo vojne aspoň trochu pochopiteľné, ale vo všeobecnosti akéhokoľvek trestného alebo správneho prípadu.
Mojim západným kolegom, ktorí aj po viac ako roku od začiatku vojny naďalej vyzývajú na pochopenie Putina a jeho režimu, by som chcel položiť veľmi jednoduchú otázku. Chcete žiť v krajine, kde neexistuje slobodná tlač ani nezávislé súdy? V krajine, kde má polícia právo vniknúť do vášho domu bez súdneho príkazu? V krajine, kde sa budovy múzeí a zbierky tvorené desaťročia odovzdávajú cirkvám bez ohľadu na hrozbu straty jedinečných artefaktov? V krajine, kde sa školy odkláňajú od štúdia prírodných vied a plánujú zrušiť výučbu cudzích jazykov, ale vedú "hodiny o tom, čo je dôležité", počas ktorých sa deti učia písať udania a učia sa nenávidieť všetky ostatné národy? V krajine, ktorá každý deň v televízii vysiela výzvy na zničenie Paríža, Londýna, Varšavy jadrovým úderom?
Myslím, že ja toto naozaj nechcem.
Takže ani my v Rusku nechceme takto žiť.
Bránime sa alebo sa aspoň snažíme zachovať si svoje presvedčenie a zásady založené na humanistickej tradícii ruskej kultúry. A keď na internete čítame o ďalšej výzve "pochopiť Putina" alebo "vyjsť mu v ústrety", vo vnútri Ruska to vnímame ako spoluúčasť so zločincami, ktorí utláčajú a ničia našu vlastnú krajinu.
Takéto výzvy sú založené na hlbokom, takmer rasistickom pohŕdaní ruským ľudom, pre ktorý je podľa západných liberálnych pacifistov úplne prirodzené a prijateľné žiť pod vládou skorumpovanej diktatúry.
Samozrejme, keď vám niekto povie, že Putinov režim je hrozbou pre Západ alebo pre celé ľudstvo, je to úplný nezmysel. Ľudia, pre ktorých tento režim predstavuje najstrašnejšiu hrozbu, sú (okrem Ukrajincov, ktorí sú denne bombardovaní strelami a raketami) samotní Rusi, ich ľudia a kultúra, ich budúcnosť.
Je jasné, že Putin a systém, ktorý vedie, sa za posledných niekoľko rokov zmenili; tí istí ľudia v polovici roku 2010 mohli v porovnaní s inými svetovými politikmi vyzerať celkom slušne. Iste, viedli rovnakú antisociálnu politiku, klamali rovnako, snažili sa manipulovať verejnou mienkou rovnako ako ich západní kolegovia. Ale kríza, ktorá trvala posledné tri roky, vojna a totálna korupcia viedli k nezvratným posunom, v ktorých sa zachovanie existujúceho politického režimu ukázalo ako nezlučiteľné nielen s ľudskými právami a demokratickými slobodami, ale jednoducho s elementárnym zachovaním pravidiel modernej civilizovanej existencie pre väčšinu obyvateľstva.
S týmto problémom sa musíme vysporiadať sami. Ako rýchlo sa to stane, koľko skúšok na tejto ceste príde, koľko ľudí bude ešte trpieť, to nikto nemôže vedieť. My však presne vieme, čo nastane. Rozklad režimu nevyhnutne povedie krajinu k revolučným zmenám, o ktorých budú stúpenci súčasnej vlády písať s hrôzou.
A od západnej pokrokovej verejnosti potrebujeme len jedno - prestaňte Putinovi pomáhať svojimi zmierlivými a dvojzmyselnými vyhláseniami. Čím častejšie budú takéto vyhlásenia, tým väčšie bude presvedčenie úradníkov, poslancov a policajtov, že súčasný poriadok môže naďalej existovať s tichou podporou alebo pokryteckým reptaním Západu. Každé zmierlivé vyhlásenie liberálnych intelektuálov v Amerike má za následok ďalšie zatýkanie, pokuty a prehliadky demokratických aktivistov a obyčajných ľudí tu v Rusku.
Nepotrebujeme žiadnu láskavosť, ale veľmi jednoduchú vec: pochopenie reality, ktorá sa vyvinula v dnešnom Rusku. Prestaňte stotožňovať Putina a jeho bandu s Ruskom. Uvedomte si konečne: tí, ktorí chcú dobro Ruska a Rusov, nemôžu byť inými než nezmieriteľnými nepriateľmi tejto moci.